Rozmarné anglické leto

Autor: Tatiana Balajková | 13.9.2016 o 7:00 | Karma článku: 5,80 | Prečítané:  581x

Kým v Riu sa skákalo do diaľky, bojovalo v karate a hral tenis, na londýnskej olympiáde sa hádzalo sendvičom, šermovalo dáždnikom a NEhral tenis. Hlavné bolo nepokrčiť si puky na nohaviciach!

The Chap, (,,chlapík”) je satirický magazín pre moderných gentlemanov, oslavujúci frajerský štýl života, ktorého základom je ,,tvídový oblek, ručne vyrobené topánky, klobúk a kultivovaný tvárový porast”. U nás by sme si asi poklepali po čele, ale Veľká Británia je odjakživa krajinou, kde sa môžete dogabať excentricky i šibnuto, a nik sa za vami neobzrie (choďte sa pozrieť do Camdenu na pankáčov s pol metra vysokým modrým čírom).

Editor časopisu Gustav Temple od roku 2005 organizuje aj Olympiádu, ktorá dnes patrí k top akciám londýnskeho leta. Nepotrebujete na ňu tréningy, ani úbor. Páni, chaps, súťažia v dokonale padnúcich odevoch a s nakrútenými fúzmi, v každej situácii si zachovávajú dobré spôsoby a snažia sa najmä nepokrčiť si puky na nohaviciach. Dámy, chapettes, si dávajú pozor, aby sa im, preboha, nerozmazal mejkap a nezašpinili čipkové rukavičky. Rekordy nikoho nezaujímajú, najdôležitejší je vzhľad.

Prísny dress code odporúča elegantné oblečenie z dvadsiatych až päťdesiatych rokov minulého storočia, džínsy a tenisky sú absolútne zakázané. Šaty som ušila, doplnky zohnala, no na účes a mejkap sme si priamo do hotela objednali expertku z vintážového kaderníctva. Keď chvíľu hľadáte na nete, objavíte i takéto príjemné služby.

Päťdesiate roky znamenajú veľa bieleho mejkapu, jemne ružové líčka, bledé tiene, ale zato pretiahnutá čierna linka a žiarivo červený rúž (ten mi strašne nepristane a po jeho nanesení som si pripadala ako vyžitá prostitútka, ale čo by žena nevydržala pre parádu). Vlasy mi kočka nakrútila, natupírovala, nad čelom vytvorila lokňu veľkú ako ruský plynovod a celé to zafixovala kilom laku. Ešte mašľa na temeno – a vyzerala som ako pin up z reklamy na vysávače. Kamoška bola k svojmu kostýmu zo štyridsiatych rokov zladená vlnami po oboch stranách tváre a drdolom, načo ostarla asi o dvadsať rokov, ale i ako vyslúžilá pani profesorka vyzerala super.

Keď sme krátko pred poludním dorazili k Bedford parku, okolo plotu sa už ťahala šóra milovníkov vintáže. Mnohí mali so sebou piknikové košíky, a hoci dnu sa dalo sedieť i za stolmi, dali prednosť tráve. Neverili by ste, čo povyťahovali z košov – najprv na deku rozložili ružičkovú čajovú súpravu a kompletný servis po babičke, potom doň naservírovali niekoľkochodový obed. Úroveň proste musí byť!

My sme si vyzdvihli náš predplatený balík dobrôtok a k nemu prikúpili krčah Pimmovej citronády, skvelého to britského vynálezu. (Recept je jednoduchý - ľad, mätové lístky, nakrájané jahody, uhorky a pomaranč zalejte jedným dielom likéru Pimm´s a troma dielmi citronády a jemne premiešajte). Tento nápoj nesmie chýbať na žiadnej letnej párty.

V príjemnom chládku sme usrkávali osviežujúci koktejl a obzerali vyparádených ľudí.

Džentlmeni v tvídových sakách doplnili outfity slamákmi alebo pinčmi (klobúkmi, aké nosili Laurel a Hardy), kravata a motýlik boli samozrejmosťou. Bafkali z fajok (ak chcete upútať pozornosť dámy, pôsobiť tajomne a zároveň sofistikovane, nič nezapôsobí tak silno ako poťahovanie si, hovorí Manifest správneho chlapíka) a cez monokel vrhali nenápadné pohľady na okoloidúce chapettes. Popíjali gin tonic (chap si nikdy neobjednáva nič, čo sa končí na ,,tini”) a sem-tam si podvedome pohladili svoje zakrútené a nakrútené bajúzy (čím excentrickejšie, tým lepšie). V stánkoch si mohli zakúpiť balzamy a vosky na ich úpravu a dozvedieť sa, ako podnietiť rast. Cítila som sa ako v Menzelovom filme Rozmarné leto...

Zopár jedincov zvolilo odvážnejší outfit v štýle ,,dandy“, čo sa dá preložiť ako švihák (alebo aj narcis). Ako Zack, čo tvrdil, že si všetko ušil sám a chodí tak aj v bežné dni, no veľmi si to neviem predstaviť – ku kvetinkovému fraku zvolil rajtky, vysoké čižmy a cylinder ako dáky markíz z historického filmu. To musí chlapec zastavovať premávku – i keď netvrdím, že to nebolo sexi :)     

Ženy uprednostnili ľahké šaty s vypasovaným živôtikom a širokou, dlhšou sukňou a nezanedbali ani doplnky: rukavičky, čipkové slnečníky a zošívané pančuchy. Niektoré si pomohli fintou – jednoducho si pásik vzadu namaľovali linkou na holé nohy. Glamour účesy zdobili kvety a fascinátory, leteli aj klobúky so širokánskou strieškou a slamáky. Dobový mejkap bol samozrejmosťou, aj červené pery – muži si od priateliek pýtali bozky, aby sa potom mohli pýšiť odtlačkom ich pier na líci. A že ich mali požehnane...

Myslím, že niektorí to brali ako štýl života, iní skôr ako karneval. Lebo videla som aj ženy, ktoré si to užívali v pánskom obleku, len museli dávať pozor, aby sa im pri popíjaní neodlepili fúziky...

Na otvárací ceremoniál sme sa zhromaždili na pódiu uprostred parku. Gustav Temple slávnostne zapálil... fajku, čo iné, a Olympiáda bola vyhlásená za otvorenú. Za mohutného potlesku párkrát pobafkal, potom ju dal kolovať medzi súťažiacimi a každý si potiahol, aj ja, prvýkrát v živote, fuj!

Celé hry by boli detinské bez moderátora, ktorý mal úžasný zmysel pre humor a všetko komentoval tak, že som sa celé popoludnie rehlila ako kôň. Na úvod nám pripomenul pravidlá: ,,Nezabudnite, že umenie prehrávať nepatrí medzi vlastnosti správneho chlapíka, dôležité je vyhrať, preto vás vyzývame švindľovať! Body sa udeľujú za štýl, nie za pot a talent! V každej situácii dbajte na slušné správanie! A varujem vás, každý, kto bude prichytený s negatívnym testom na alkohol, bude diskvalifikovaný a poslaný do zdravotníckeho stanu na okamžité doplnenie hladiny!”

Prvou disciplínou bola čajová štafeta, jeden súťažiaci vyfasoval plný čajník, druhý prázdnu šálku, obaja sadli na bicykle a ich úlohou bolo preliať si nápoj. Vyhral, kto doviezol do cieľa najviac tekutiny. Každý na to šiel inak. Niekto to skúšal klasicky, iný sa vykašľal na výsledok – zastal, z vnútorného vrecka vybral fľaštičku, do čaju dolial rum a spokojne ho hodil do seba. Dáme zase velocipéd držali traja pomocníci, a tak bez problémov elegantným gestom naplnila šálku až po okraj.

Musela som sa smiať, keď som videla zostavu, aká nastúpila na plážový volejpinč – chapette so slnečníkom a muži pokojne s cigarou v jednej ruke a pohárom vína v druhej, no športovci jak sviňa!

Pri Koláčovom boji si rivali navzájom zhadzovali tortu z naberačky, a to voľným štýlom – šermovaním i kopancami. Keď sa pán v zelenom tvíde natiahol na zem, ihneď k nemu nabehla sestrička v uniforme z prvej svetovej a dala mu napiť z ploskačky. Niet divu, že zvyšní chlapi padali ako podťatí. Ladnosť a eleganciu hodnotila trojčlenná dámska porota ako pri korčuľovaní.

Pri drezúre sa jazdilo na drevených koňoch, totiž na čomsi ako metla s konskou hlavou. Opäť sme obdivovali rôzne techniky, jemný balet, valčík, korčuľovanie... Body udeľovalo obecenstvo, potúžené alkoholickými nápojmi, takže niekto dostal mínus dvesto, niekto tristo miliónov. Vyhrala dáma, ktorá si osedlala manžela a po jazde ho odmenila kockou cukru.

Napínavý bol dáždnikový súboj, na ktorý chap vyzve každého, kto ho urazí. Súťažiaci vysadli aj s aktovkami na bicykle, ozbrojení parazólom. Najprv okolo seba krúžili, odhadujúc sa navzájom, a potom prudko zaútočili. Markíz zhodil súpera na zem už v prvom kole a pokoril ho elegantným šermom. Džentlmen s neodmysliteľnou fajkou v ústach svojho soka prepichol skrz naskrz, až sa tak zatrepal. A chap v červenom, bojujúci s lejdy v modrom, zdvorilo padol sám. Posledný pán hneď po štarte zoskočil z bicykla, vrhol sa na súpera a začal ho škrtiť. Nato vybehli na pódium aj ostatní a skákali na nich, až ich bola hromada, posledný prikráčal markíz a elegantne sa na nich posadil, nôžku cez nôžku.

Cez prestávku sa na pódiu predvádzal ,,Victorian strong man“, silný viktoriánsky muž.  Fúzatý svalovec v pruhovanom tričku sprístupnil verejnosti nahú hruď a potešeným dámam predvádzal svoju impozantnú muskulatúru, ohýbajúc železo a zaujímajúc pózy, v ktorých najlepšie vynikla. Po skončení sme sa na neho všetky vrhli, túžiac po spoločnej fotke. Bola som jednou z poctených, ktorú schytil do náručia, čím ma dosť šokoval, ježišmária, dúfam, že nedostal pruh!!! Muži mali svalovca v paži, jedli, pili a s tvárou zakrytou klobúkom polihovali na tráve a dávali si šlofíka...

Po sieste sme sa najprv preťahovali lanom, pardon, gigantickými fúzmi, hádzali uhorkovým sendvičom (body navyše, ak sendvič ostal jedlý) a s aktovkami sa prebíjali na druhú stranu cez družstvo taktiež s poriadne zavadzajúcimi aktovkami.

Hlavnou postavou chlebového basketbalu bol komorník s košom, do ktorého mali súťažiaci vhodiť malé bochníky, zatiaľ čo lepkovo intolerantní sa im v tom snažili zabrániť. Aj ,,pani profesorka“ sa chcela zapojiť, ale bola odchytená tancachtivým postarším pánom, takže kým ostatní bojovali o body, oni sa vykrúcali okolo nich a dodali hre na umeleckej hodnote.

Novou disciplínou bolo Tupé Trump. Na pódium vyšiel chlapík s gumenou maskou Donalda Trumpa, nasadil si pofidérny príčesok a začal pózovať rovnako arogantne ako kandidát na amerického prezidenta. A neprestal ani keď sme ho zahádzali pralinkami v snahe zhodiť mu vlasovú náhradu...

Potom sme poľovali na darebákov. Muži sa utekali skryť a o 2 minúty sa za nimi rozbehli ženy, ale hneď ich pochytali, ako prvého dokonca priniesli svalovca, ktorý ani nesúťažil, no nechal sa s radosťou lapiť a zabaliť do siete. Preto moderátor vyhlásil druhé kolo a ženy si zakryli oči, aby nevideli, kam sa páni schovávajú. Podcenil však babskú solidaritu – len čo som zbehla dole, chapette mi bonzli, že niekto sa krčí pod pódiom. Darebák! Hneď som ho schmatla, hoci sa vzpieral, hrdo som ulovila jeden kus a odvliekla ho hore. Tam už prvá úspešná poľovníčka pózovala s chlapíkom pri svojich nohách ako s uloveným levom, lodičku s podpätkom zaryla do jeho rebier a zdvihla ruky vo víťaznom geste. Postupne prichádzali ďalšie chapettes, darebákov ťahali alebo vliekli za nohy. Len jeden sa vymkol spod kontroly a začal behať po javisku ako splašený zajac, sem a tam – pohotový diskdžokej k tomu pustil hudbu ako z grotesky, tak sme sa smiali, že nám skoro ušiel!

Kráľovskou disciplínou olympiády je Not playing tenis, nehranie tenisu. Áno, čítate správne, NEhranie. Ako som spomínala, nič nie je chlapíkom také cudzie ako potiť sa pri športovom výkone, vyhýbajú sa ešte aj futbalu v televízii. Nehranie tenisu je najlenivejšia hra, akú ste kedy videli. Oceňuje sa ignorácia akéhokoľvek prvku, spájajúceho sa s tenisom, takže hráči sa posadia na svoju stranu dvorca a musia robiť všetko iné, len nehrať. Spája ich iba medzi nimi natiahnutá šnúra, na ktorej visí loptička.

Prví dvaja ,,tenisti“ si priamo pod šnúrou nechali komorníkom naservírovať čaj v porceláne. Ďalší si tiež dal naliať voňavú tekutinu, no potom sa zdvihol, opustil ihrisko, sadol si do publika medzi dve dievčatá a uúúplne zabudol na hru i nehru.

Pán s bodkovaným motýlikom zorganizoval tlačovku, kde sa predstavil ako veľký šampión, potom sa za asistencie fotografov začal bozkávať s partnerkou. Dlhovlasý Grande Colonese, známa postavička, si sadol do kresla aj so psom na rukách a nechal sa rozmaznávať svojím tímom: baby mu spravili uhorkovú masku, manikúru, česali ho, masírovali, kým on ostával totálne indiferentný k akejkoľvek aktivite. Po ňom nastúpivší chap urobil osudovú chybu – začal sa pohrávať s visiacou loptičkou, čím uznal jej existenciu – a okamžite prehral. Jednoznačne najlepšia bola chapette, ktorá si priamo na scéne začala navliekať pančušky a pripínať ich na podväzkový pás. ,,Teraz som asi víťazom ja,“ skonštatoval zaskočený moderátor, ,,ja už na tenis ani len nemyslím!“

Podvečer boli vyhlásené výsledky, víťazi dostali namaľované fajky, a potom sa tancovalo. Neplánovala som sa zapojiť, lebo swing neovládam. No keď pre mňa prišiel vymódený gavalier a galantne sa ma spýtal: ,,Skadiaľ je váš pôvabný akcent?“, nemohla som odmietnuť.

Je to jasné, do budúceho ročníka musím absolvovať pár lekcií...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?