reklama

Keď rozkvitne celé mesto

Sviatok papierových kvetov v portugalskom Campo Maior sa koná nepravidelne, raz za pár rokov – len ak sa obyvateľom zachce vyrobiť 30 ton rastlín

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Campo Maior je mestečenko s deväťtisíc obyvateľmi, čo sotva nájdete na mape, len taká malá bodka pri Elvase neďaleko španielskych hraníc. A predsa ho pozná celé Portugalsko. Usporiadatelia dokonca tvrdia, že celý svet, no mám o tom isté pochybnosti, nakoľko ja osobne som stretla len turistov z Pyrenejského polostrova. A je to škoda – snáď nabudúce pribudnú aj Slováci...

Sviatok sa koná od šestnásteho storočia, keď sa patrónom obce stal Ján Krstiteľ. Pôvodne nevýznamná religiózna oslava však v roku 1909 prerástla do niečoho viac. Istí manželia totiž videli v Tomare tradičné vďakyvzdanie za dobrú úrodu, Festa dos tabuleiros, a očarení tamojšou výzdobou rozhodli sa aj oni spolu so susedmi skrášliť svoju ulicu papierovými kvetmi. Nasledujúce roky sa pridávali ďalší a ďalší, až sa začiatkom dvadsiateho storočia z tradície vyvinul oficiálny Sviatok ľudu, Festas do Povo, známy aj ako Festas das Flores, Sviatok kvetov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Koná sa veľmi nepravidelne, v poslednom období to bolo na prelome augusta a septembra v rokoch 1989, 1995, 1998, 2000, 2004, 2011 a 2015. To vraj preto, že obyvatelia musia pocítiť ,,saudade“, (nostalgiu, clivotu, smútok), aby sa im chcelo opäť vrhnúť do úmornej niekoľkomesačnej práce. Rozhodnutie o usporiadaní padne obvykle na jeseň a od februára do augusta sa vyrába. Pracuje celá obec, každá jedna rodina, starí i mladí. Hodiny a hodiny po večeroch, s nadšením, spolu. Niekto pripraví občerstvenie, iný prinesie fľašku. A keď gitarista zabrnká pár akordov, všetci sa pustia do spevu a práca ide od ruky...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kedysi sa na výzdobu používali staré noviny a časopisy, dnes vyjde materiál aj na milión eur: krepový papier, kartón, drôty, špagát, korok, lep, skrutky... A spotrebuje sa ho viac ako tridsať ton! Škoda, že niekto nezrátal aj počet vyrobených kvetov...

V noc pred sviatkom, nazývanú Noite da Enramação, ľudia vyjdú von, montujú stromy, pripevňujú konáre a iné pomocné konštrukcie. Potom prinesú asi milión debničiek s kvetmi a jeden po druhom ich priväzujú, kam patria. Dolepujú, upravujú, pribíjajú. Téma každej ulice je, samozrejme, dokonale stráženým tajomstvom. Mnohí pracujú až do rána. A keď slnko prvými lúčmi pozláti strechy, Campo Maior je už zmenené na úchvatnú papierovú záhradu, v plnej paráde očakávajúcu návštevníkov. Nebude chýbať televízia, ani premiér a prezident...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyzdobených bolo viac ako sto ulíc, našla som dokonca údaj, že spolu tvorili 20 kilometrov. Neviem, ako to merali, ani či je to pravda, no fakt je, že hoci som v meste pobudla od desiatej do šiestej, nestihla som vidieť všetko, jednoducho to nie je možné! V tom hice som si dala iba dvakrát pauzu na skvelú portugalskú kávu a božské pasteis de nata, vanilkové koláčiky, inak som len chodila a chodila a chodila a čumela.

Kvety boli vypracované do najmenších detailov. Tu mi viseli nad hlavou dlhé strapce ružových vistérií, tam hustý závoj ruží. Oleandre občas zašumeli, keď im listy postrapatil milosrdný vánok. Durmany a ibišteky boli na nerozoznanie od živých (miestne včely museli byť poriadne zblbnuté!) Ale videla som aj kaktusy, maky, magnólie, karafiáty a tulipány. Hrozno, tekvice i jahody. Kvetmi bolo ovinuté úplne všetko, kostol i námestia. V niektorých uliciach dolaďovala atmosféru nežná hudba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudia posedávali pred domami a tešili sa z turistov, mali radosť, že to, čo s láskou pripravovali toľké mesiace, sa páči. Pred jedným bola dokonca na stolíku umiestnená podpisová kniha.

A čo iné si kúpiť na pamiatku než papierový kvet? Pristavila som sa pri pani, ktorá ich zručne vyrábala ,,ľavou zadnou“ - jedným očkom hľadiac na susedu, ktorá jej čosi vykladala, druhým na manžela, ktorý jej priniesol obed a stihla aj kárať syna, že sa zababral od čokolády. Šup šup, ešte trochu upravila okvetné lístky a moja ruža bola hotová. Nuž, pani mala iste za sebou bohatú prax...

Takže, ak chcete sviatok zažiť osobne, nezabudnite sledovať internet. Veď ktovie, kedy zase obyvatelia Campo Maior pocítia ,,saudade“?

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Tatiana Balajková

Tatiana Balajková

Bloger 
  • Počet článkov:  110
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mám nacestovaných pekných pár tisíc kilometrov a za sebou množstvo zážitkov. Ohadzovala som sa paradajkami, potkanmi, múkou i vajcami. Vyváľala sa v tulipánoch. Videla som perlových kráľov, koláčovú procesiu a extravagantné klobúky v Ascote. V kostýme Pierota som pózovala na stĺpe v Benátkach. Navštívila sviatok ruží, fialiek i karafiátu. Pomáhala pri výrobe koberca z kvetinových lupienkov, súťažila v chytaní mužov do sieťky na motýle... a o tom všetkom a ešte aj všeličom inom je tento blog. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu