reklama

Krajina, kde vzniká počasie I

V televízii ju spomínajú každý deň a predsa o nej nič nevieme. Keď som povedala, kam sa chystám, všetci sa ma pýtali: ''Kde to je??? ''

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Azorské ostrovy sa ''preslávili'' vďaka svojej tlakovej výši, ktorej prúdenie ovplyvňuje klímu v celej Európe (ale nechcite odo mňa podrobnejšie vysvetlenie!). Nachádzajú sa uprostred Atlantického oceánu, približne dve hodiny letu od Lisabonu a päť od New Yorku. Patria Portugalsku, no v roku 1976 sa stali autonómnym regiónom s vlastnou vládou.

Ležia na rozhraní troch kontinentálnych platní – euroázijskej, africkej a americkej, ktoré na seba neustále tlačia a výsledkom sú zemetrasenia, sopečné erupcie a dvadsaťmetrové vlny. Veď Santa Maria, prvý ostrov, ktorý sa vynoril z hlbín oceánu pred piatimi miliónmi rokov, zase zmizol pod vodou a objavil sa až o ďalší milión, kým Sabrina, objavená Angličanmi v roku 1811, bola navždy spláchnutá už o štyri mesiace.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes sa súostrovie skladá z deviatich ostrovov, rozdelených do troch skupín. Do východnej patrí najväčší Sao Miguel a Santa Maria, do centrálnej Graciosa, Terceira, Sao Jorge, Fail a Pico a do západnej Flores a Corvo.

Kedysi sa obyvatelia Azorov živili pestovaním pomarančov, čaju a ananásov. V 19. storočí zažili boom, zohrali dôležitú úlohu pri spájaní sveta - viedli cez ne všetky podmorské transkontinentálne telegrafné káble. Keď ich ale nahradili moderné technológie a satelity, káblové spoločnosti zase odišli. V súčasnosti sa tu ľudia venujú najmä chovu hovädzieho dobytka, výrobe syra a vína. Turistický ruch je zatiaľ v plienkach, investujú doň len posledných desať rokov. O to väčšie budú vaše zážitky – veď vlastne vôbec neviete, čo čakať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Faial

Náš prílet bol veľkolepý. Obleteli sme ostrov, krásne si všetko prezreli zhora i nafotili. Pomaly sme začali klesať. Keď sme už boli centimeter nad zemou, v tej chvíli, keď si človek konečne vydýchne, že to má za sebou, zohla som sa po kabelku – ale zároveň zaregistrovala, že sme obrovskou rýchlosťou preleteli okolo letiskovej haly. Sotva som si v zlomku sekundy uvedomila, že niečo nie je v poriadku, začali sa tlaky (nie v mojich útrobách), ako to pilot zase zdvihol – našťastie aj on pochopil, že by to neubrzdil.

Zhíkli sme, lietadlo prudko zdvihlo ňufák a šlo hore. Kapitán zabočil doľava – možno naschvál, aby sme si aj my, sediaci vpravo, pri tomto oblete odfotili Pico, ktoré sa črtalo oproti. Potom znova naletel na dráhu, ale aj mne, nepilotovi amatérovi bolo jasné, že je to zase zle, boli sme ešte vyššie ako prvýkrát. A bolo to jasné aj pilotovi. Na sekundu sme sa dotkli dráhy a fiúúú, fičali sme zase hore. Dúfala som, že vie, čo robí a na tretí pokus sa trafí – a moja noha konečne spočinie na Faiale.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre zmenu zabočil doprava, urobil oblety dva a začal klesať z druhej strany. Následkom toho som nevidela pevninu a vyzeralo to hrôzostrašne - zdalo sa mi, že tentokrát kvicneme do vody ešte pred dráhou. Tá je kratučká, vysoko na útese, hneď pri mori (keby to druzglo, ani by nemuseli upratovať, hahaha). No ale napokon sme pristáli a pilot mal véééľký potlesk…

Môj prvý dojem bol, že na Azoroch snáď kvitnú aj telegrafne stĺpy. Priemerná teplota sa pohybuje okolo 23 – 27 stupňov (hoci našinec ma vďaka niekedy i stopercentnej vlhkosti pocit, že je štyridsať), no časté sú i zrážky - výdatné, ale krátke. Viete si predstaviť, ako to kvety milujú! Čokoľvek zastrčíte do zeme, o pár mesiacov je to obrovské a rozšírené po celom ostrove. Kopce sú ako zo zamatu a toľko odtieňov zelenej, koľko vie vytvoriť miestna príroda, nepozná ani najlepší maliar. Záhradky domácich hýria farbami, pestujú všetko, čo im pod ruku príde, mixujú piate cez deviate – nevädze, gladioly, margaréty, georgíny, klinčeky, ľalie, hortenzie… Profesionálneho záhradníka by z toho trafil šľak, ale vyzerá to úchvatne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najznámejší bar na svete

Hlavné mesto Horta sa vďaka pozícii viac-menej na polceste medzi Európou a Amerikou teší výnimočnému postaveniu. Je považované za najdôležitejší oceánsky prístav vôbec, zastavujú sa tu takmer všetky lode, brázdiace Atlantik i výletné jachty celebrít. Kotvia v tichej zátoke priamo v centre.

Konečne som pochopila, prečo všade predávajú farby! Každá posádka, ktorá chce, aby jej more bolo naklonené, musí totiž na móle zanechať svoj znak. Chodníky a múry sú pomaľované stovkami kresieb a odkazov od moreplavcov, ktorí do Horty zavítali. Niektorí sa obmedzili na názov svojej lode, iní pridali niečo originálne, vtipné a niektorí zjavne tvorili potrundžení ohnivou vodou – ako pamiatku na zemi zanechali priesvitnou farbou zaliate tričko či spodnú bielizeň… Čítala som, bavila sa, ale hoci som si šla oči vyočiť, my, Slováci, tu ešte značku nemáme. Iste, mohla som ju v tom množstve aj prehliadnuť, ale české či maďarské som objavila. A tak týmto vyzývam slovenských jachtárov, aby vzali tuby a štetce a vybrali sa urobiť reklamu našej krajine! (Len dúfam, že tam ako prvý nedofičí na svojej ''zapožičanej'' jachte náš ''najväčší'' Slovák!) 

Mestečko má príjemnú kozmopolitnú atmosféru, počuť tu všetky jazyky sveta a i neznámi ľudia sa priateľsky zdravia. Veď ktovie, ako dlho sú už na cestách… Morskí vlci – opálení, neoholení, so zachlpatenými vlasmi, vyťahanými od slnka – skontrolujú svoje bárky, a potom hajde do svetoznámeho baru Café Sport (alebo Peter's Café), mekky všetkých moreplavcov sveta. Kto ho nenavštívil, nemá právo nazývať sa námorníkom!

Jose Azevedo, prezývaný Peter, sa narodil v roku 1925. V podniku najprv iba pomáhal otcovi. Varil, obsluhoval, ale aj opravoval lode a jeho pomoc siahala ďaleko za hranice povinnosti. Získal si množstvo priateľov, stal sa čestným členom Ocean cruising clubu, dostal niekoľko štátnych ocenení za ekologické aktivity, bol spomenutý v mnohých knihách – stal sa doslova medzinárodnou legendou. V roku 1986 k baru pridal múzeum umeleckej tvorby z veľrybích kostí a obchod so suvenírmi. Zomrel v roku 2006, no dnes v jeho práci s rovnakým entuziazmom pokračuje ďalšia generácia.

Vo vnútri sa cítite ako v historickom filme, steny sú obložené najrôznejšími obrazmi, zástavkami a trofejami. Nad pultom polepené odkazy čakajú na adresáta aj niekoľko mesiacov - bar totiž slúži návštevníkom i ako poste restante. Príjemne sa sedí aj na terase, môžete si objednať veľrybiu polievku, azorský šalát, tuniaka (pre vyhladnutých námorníkov ponúkajú špeciálnu porciu), zapiť to ''morským gintonicom'' a pozorovať pri tom dúhu nad oceánom…

Príroda stále pracuje

Faial ma prezývku ''modrý ostrov'' – ľahko ju pochopíte, keď opustíte Hortu. Pospletané konáre vysokých stromov tvoria tunel nad cestou, ktorú dole lemujú obrovské kríčiská hortenzií s kvetmi ako ľudská hlava. Cez Praiu do Almoxarife, milú dedinku v údolí, sa dostanete k vyhasnutému kráteru Caldeira, kde sa, ak vám počasie praje, môžete prejsť. Na Azoroch totiž nič nie je isté, a už vôbec nie počasie. To, čo zdola vyzeralo ako maličký mráčik, sa hore v kopcoch zmenilo na hustú hmlu. Nebolo vidno ani na krok. Prešla som tunelom ku kráteru – a videla nezaujímavú jamu plnú prevaľujúcej sa pary…

Majestátny Ponta dos Capelinhos, obrovský čokoládový útes, bol ''vytvorený'' iba nedávno. V roku 1957 voda v oceáne zovrela a podmorská sopka explodovala. Chrlila lávu celý rok, ostrovom otriasalo jedno zemetrasenie za druhým. Navždy zmenila tvár krajiny, Faial zväčšil svoju plochu o 2,4 štvorcového kilometra, no mnoho ľudí prišlo o domy a vysťahovalo sa do Ameriky. Kúsok od majáku, pod čerstvo vyvrásnenou horou sa dnes ukrýva podzemné múzeum, ktoré to celé dokumentuje.

Ak sa chcete okúpať, zamierte na juh do Varadoura. Neprehliadnite nenápadnú šípku smerom k prírodným bazénom – cestička k nim sa kľukatí medzi čiernymi skalami, ak o nej neviete, v živote ju nenájdete. A nebojte sa, to, čo tak rýchlo behá po kameňoch, nie sú šváby, ale kraby!

Pilot sa trafil na tretí pokus
Pilot sa trafil na tretí pokus  
Horta, hlavné mesto ostrova Faial
Horta, hlavné mesto ostrova Faial  
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Nádherný výhľad na ostrov Pico
Nádherný výhľad na ostrov Pico 
Prístav v Horte
Prístav v Horte 
Každá posádka, ktorá chce, aby jej more bolo naklonené, musí na móle zanechať svoj znak
Každá posádka, ktorá chce, aby jej more bolo naklonené, musí na móle zanechať svoj znak 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Aj chodník v Horte je vyzdobený námornými motívmi
Aj chodník v Horte je vyzdobený námornými motívmi 
Majestátny Ponta dos Capelinhos
Majestátny Ponta dos Capelinhos 
Kúpalisko vo Varadoure
Kúpalisko vo Varadoure 
Svetoznámy bar Café Sport
Svetoznámy bar Café Sport 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Na Azoroch snáď kvitnú aj telegrafne stĺpy
Na Azoroch snáď kvitnú aj telegrafne stĺpy 
Tatiana Balajková

Tatiana Balajková

Bloger 
  • Počet článkov:  110
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mám nacestovaných pekných pár tisíc kilometrov a za sebou množstvo zážitkov. Ohadzovala som sa paradajkami, potkanmi, múkou i vajcami. Vyváľala sa v tulipánoch. Videla som perlových kráľov, koláčovú procesiu a extravagantné klobúky v Ascote. V kostýme Pierota som pózovala na stĺpe v Benátkach. Navštívila sviatok ruží, fialiek i karafiátu. Pomáhala pri výrobe koberca z kvetinových lupienkov, súťažila v chytaní mužov do sieťky na motýle... a o tom všetkom a ešte aj všeličom inom je tento blog. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu