Prsia hodili ľuďom!

Autor: Tatiana Balajková | 18.10.2016 o 7:00 | Karma článku: 4,37 | Prečítané:  1023x

Hlavnými postavami londýnskej oslavy úrody sú Obilná kráľovná, Bobuľový muž a tri bohyne: Iris, Ceres a Juno

O anglických zvykoch toho veľa neviem, a tak ma celkom prekvapilo, že i v Londýne sa oslavuje koniec poľnohospodárskej sezóny. Sviatok sa oficiálne nazýva October Plenty, čo si dovolím voľne preložiť ako Októbrová hojnosť. Je kolektívnou oslavou jesene a jedla, pri ktorej sú obyčaje predkov predvádzané moderným pouličným divadlom.   

Všetko sa začína na Borough Market, najstaršom ovocnom a zeleninovom trhu v Londýne, kde dobrovoľníci dva dni ,,montujú“ Corn Queen, Obilnú kráľovnú. Je to vysoký slamený  panák, na ktorého postupne navešajú najrôznejšiu zeleninu: šalát, papriku, zemiaky, zeler, pór, repu, baklažány, rebarboru, cibuľu, ale i jablká. Prsia mala fešanda z tekvíc, prsty z mrkvy a na nich dokonca cesnakové prstene.   

V deň sviatku sa k nej pripojili ďalšie tradičné postavy – Berry Man a bohyne Iris, Ceres a Juno (Ceres reprezentuje poľnohospodárstvo a úrodnosť, Iris dúhu, Juno je kráľovnou).

Bobuľový muž so zelenou tvárou pôsobil trochu strašidelne, jeho šaty z brečtanu, previazané gaštanovým opaskom, zdobil golier z jarabiny a dvojfarebný náhrdelník z jabĺk. Na hlave mu trónil klobúk z jesenného lístia a kvetov, ovinutý červenými bobuľami, v ruke zvieral žezlo z listov, chmeľu a šípok. Hobby Horse, muž prezlečený za koňa, veselo hopkal okolo, ovešaný koláčmi a bochníkmi.

Títo všetci sa zhromaždili v štvrti Bankside na južnom brehu Temže. A po dvanástej sa sprievod, vedený Bobuľovým mužom, ulicami Londýna za spevu a hudby pomaly presunul do divadla Shakespeare's Globe. Len nemotorná Kráľovná, ťahaná na kolieskach, ostala odparkovaná vonku – k radosti davu, ktorý si s ňou robil selfíčka.

V okrúhlom divadle s otvorenou strechou sa sedí vlastne vonku, na drevených galériách. Hoci obloha bola sivá, našťastie sa nerozpršalo, a tak sme si mohli vychutnať spev bohýň, žehnajúcich novej úrode, skoky Konského muža cez odvážnych dobrovoľníkov i tanečníkov Morris dance. Tento ľudový tanec tancuje väčšinou skupina mužov a ako rekvizity používajú palice alebo šatky. Skúste si to predstaviť – chlapi mladší i starí, občas aj s veľkými brušiskami poskakujú, cengajúc hrkálkami na nohách a pri tom sa snažia nežne mávať do rytmu bielymi šatôčkami... Nech mi Angličania odpustia, ale bolo mi to celkom smiešne...

Na záver Iris, Ceres a Juno obdarovali zástupcu divadla tradičnými darmi: slamenou bábikou, aby sa tu i naďalej rodili dobré predstavenia a konským hnojom na plodnosť myšlienok.      

Deň jablka

Potom sa sprievod opäť pobral na Borough market, kde prebiehal zároveň i Deň jablka. Ten sa koná od roku 1990 a jeho úlohou bolo pôvodne len poukázať na odrody, ktorým hrozí vyhynutie, no postupne sa stal príležitosťou hrdo predviesť, čo sa kde pestuje a podporiť lokálnych farmárov. Dnes ho organizujú v mnohých mestách a dedinách.

Borough market je veľmi príjemný priestor, kde možno okúsiť anglické i exotické šmakocinkylakocinky, pochutiť si na skvelých domácich koláčikoch, zakúpiť čerstvú zeleninu a ovocie, aj originálne halloweenske sušienky v tvare kostry.

Teraz však bolo v hlavnej úlohe jablko a všetko, čo s ním súvisí - sladkosti, čatní, mušt vo fľaškách i čerstvý, horúci. Karamelovo-jablkový závin rozvoniaval doďaleka, nedokázala som mu odolať. Včelári vysvetľovali, ako si založiť úľ, známa food stylist a ,,vymýšľačka‘‘ nových receptov Lesley Holdship nám predviedla, ako z jabĺk, fíg a plesňového syra upiecť originálnu placku. 

No a ponukou dňa boli vrecúška jabĺk, mohli ste si vybrať žiarivožlté, trávovozelené, rapavé hnedé, belavé, s červenými líčkami... alebo ich mix. Jabloň prišla do Veľkej Británie pravdepodobne s Rimanmi a jej pestovanie sa rýchlo rozšírilo. Civilná vojna a mor v 14. a 15. storočí spôsobili útlm, no Henrich VIII nechal z Francúzska priviezť nové odrody a do roku 1600 bolo v krajine založených množstvo sadov. Veľký rozmach prišiel v 18. storočí vďaka rastúcemu dopytu po mušte. Dnes existuje okolo 7500 druhov jabĺk a v Británii sa pestuje viac ako 2000 z nich. Najväčší dopestovaný plod vraj vážil takmer kilo a pol - to si naozaj neviem predstaviť.

V tržnici sa vlády ujala Pomona, rímska bohyňa hojnosti a jabĺk a ochrankyňa ovocných stromov. Ona i jej kolegyne dávali ľudom ochutnávať kúsky jabĺk a vysvetľovali, skade pochádzajú a kto ich vyšľachtil. Niektoré vyzerali nechutne a niektoré boli fakt podivné, kožovité, poskrúcané, ale všetky boli dobré. A kto chcel, mohol si na identifikáciu priniesť svoje vlastné, záhadné - možno bol Doktor Apple po okúsení schopný povedať mu, čo to vlastne pestuje doma na záhrade...

Smrť Johna Barleycorna

Nemohla chýbať súťaž v šúpaní jabĺk, samozrejme, zvlášť pre deti a pre dospelých. Vyhral ten, komu sa podarilo orezať najdlhšiu šupku v kuse. A keď víťaz vyfasoval vrece jabĺk, zabudol aj na oškreté hánky...

Hlavnou atrakciou bola divadelná hra a po nej nasledovala poprava Johna Barleycorna. Ľudová pieseň o tejto postave prirovnáva žatvu a sladovanie jačmeňa k poprave, ktorá pomáha ostatným prežiť. John Barleycorn je zosobnením úrody a pochutín, ktoré sa z nej vyrábajú - chleba, piva a whisky. V deji je vystavený rôznym útokom a potupám, predstavujúcim jednotlivé etapy pestovania, kosenia a spracovania obilia, až napokon umiera. Ale vďaka jeho smrti bude na stole jedlo, skonal, aby ostatní mohli žiť...

John mal na sebe staré handry a okolo krku otiepku slamy. Odtrpel si buchnáty a štuchance, až padol, aby sa na záver i on pridal s pohárom piva ku kolegom na scéne, oslavujúcim nový život. Priťukli si krígľami opojného moku a spievali odušu...   

A potom začali rozoberať Kráľovnú úrody, strihali z nej plod po plode a hádzali do davu. Niektorí nachytali dosť na zeleninovú polievku, i mne sa ušla mrkva a cibuľa. Lietalo to vzduchom sem a tam, i veľké, priam nebezpečné kusy - nechcela by som veru dostať do gebule obrovským póriskom alebo polkilovým zemiakom.

Dva dni tvrdej práce a Kráľovná bola zdecimovaná za pár minút. Ako posledné prišli na rad prsia – tekvice. Tie sa však ako vzácnosť najvzácnejšia dražili! Každý mohol hodiť do pľacu cifru a ten, kto ponúkol najviac, si nakoniec kráľovské ňadrá odniesol domov - a spokojní herci mali na pivo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Môže sa ľahko stať, že českú vládu povedie Slovák

Dôvody, pre ktoré by väčšina Čechov mala závidieť Slovákom ich politiku.

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Výskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe má za sebou prvú sezónu v najvyššej lige. Očakávali sme viac, ale nebolo to zlé, hovorí šéf tímu Ralph Denk.

KOMENTÁRE

Menej rande, alkoholu aj sexu. Súčasná doba predlžuje dospievanie

Vek 25 rokov je akoby 18 z minulosti.


Už ste čítali?