Ježibaby na gondolách

Autor: Tatiana Balajková | 10.1.2017 o 7:00 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  1170x

O tom, ako sa (ne)konala benátska regata bosoriek a ako sa bratislavský Čumil stal hrdinským partizánom   

Bol to jeden z najhorších letov, aké som zažila. Pätnásť minút pred pristátím na nás udreli vetry z Čukotky a začali si s lietadlom pohrávať ako s hračkou. Zdalo sa, že pilot stroj vôbec neovláda, hádzalo nás hore, dole, doprava, doľava, ako keby sme boli v mixéri. Nevedela som, či skôr omdliem alebo sa povraciam. Jedna pasažierka veru aj zamdlela, pár ľudí zelenej farby ostalo sedieť i po pristátí a mne sa tak podlamovali kolená, že som sa ledva vytackala von.

*

Šiesty január, deň Troch kráľov, sa nazýva aj deň Zjavenia pána (Epifánia). Pripomína návštevu troch mudrcov, ktorí šli pozrieť Ježiša krátko po narodení a krste. Podľa legendy zablúdili a istej starenky sa spýtali na cestu. Snažili sa ju presvedčiť, aby sa k nim pridala, no odmietla. Neskôr to oľutovala, pripravila košík s pochúťkami a vybrala sa hľadať novorodenca, lenže ani ona nevedela trafiť. Vypytovala sa ľudí, ale všetko bolo márne. A tak dodnes blúdi svetom, v predvečer Epifánie sa zastavuje v každom dome a necháva v nich sladkosti, dúfajúc, že jedno z obdarovaných detí bude Ježiško... 

Táto starenka sa nazýva Befana a v Taliansku má takmer rovnakú úlohu ako u nás Mikuláš. Piateho januára večer deti na krb alebo okno zavesia podkolienky, pripravia tanier s ovocím a pohár vína. Befana lieta na metle ponad strechy, na chrbte nesie mech plný darov a hľadajúc Ježiška vletí do každého komína. Dobrým deťom podkolienky naplní cukríkmi a čokoládou, neposlušným uhlím, posilní sa jedlom a vínom - a frng zase ďalej.

Podľa inej legendy je Befana stará a škaredá, pretože predstavuje Matku prírodu, ktorá počas roka vydala zo seba všetku energiu. Teraz je zničená, vysušená a už len čaká na to, že ju spália a ona znova povstane z popola ako mladá, krásna, úrodná jar. Preto na mnohých miestach Talianska v tento deň naozaj pália slamenú figúru, stelesnenie starého roka.

*

No a v Benátkach sa už viac ako 30 rokov na počesť Befany koná medzi členmi kanoistického tímu Bucintoro zvláštna regata. Približne päťdesiatka vyvolených mužov nad 55 rokov si piateho januára oblečie staré šaty, zásteru, čepček a prípadne nasadí veľké nosisko a ide sa pretekať na Canale Grande. Na poslednom úseku sa k nim pridávajú i dobrovoľníci, prezlečení za iné postavičky, napríklad Babbo Natale (taký Dedo Mráz). Na víťaza čaká na moste Rialto veľká, nabitá podkolienka. Epifánia v Benátkach znamená nielen koniec Vianoc, ale i začiatok veslárskej a karnevalovej sezóny.

*

V meste panovala zvláštna atmosféra, pri bazilike svätého Marka ešte stál stromček, ulice boli vyzdobené svetielkami, ale už i maskami a Befany viseli na lustroch v reštauráciách, dverách obchodov a trónili medzi kabelkami. Jednu živú som stretla i na hlavnom námestí.

Regata sa mala konať o jedenástej, no keď som šla o desiatej okolo mosta, s prekvapením som zistila, že je už husto obsypaný ľuďmi z celého sveta.

Tento blog som začala písať najmä preto, aby ľudia vedeli, na ktorý sviatok sa oplatí ísť pozrieť a na ktorý nie. Niektorý je totiž popisovaný ako najväčšia udalosť v galaxii Mliečnej dráhy, no prídete tam a nič. A naopak.

Toto bol prvý prípad. Regaty sa zúčastnili štyri bosorky. Čítate správne, ŠTYRI. Aj prípravu odflákli, mali dlhé sukne a čepčeky, žiadne nosy. Neveslovali sľúbených 15 minút, ale len krátky úsek, podľa mňa sa ani nespotili. Nepostrehla som žiadne mimoriadne nadšenie, skôr sa mi zdalo, že tých štyroch chudákov tam nahnali nasilu, akože: treba ísť, keď už o tom píšeme na internete. Ani dobrovoľníčky, čo mali na moste rozdávať teplú čokoládu, víno a cukríky, som nestretla.

Spytovala som sa potom domácich, ako to prebieha inokedy a všetci tvrdili, že je to vždy masová akcia. No akosi sa mi nezdá, že som mala len smolu na zlý ročník. Je to všetko o reklame, treba sa vedieť predať.

Zdá sa, že v ,,západnej“ cudzine majú tie pamiatky a akcie akési lepšie. Je čo obzerať i fotiť. A známym môžete poslať nejakú tú ,,pučovku‘‘ (pohľadnicu, na ktorú sa pozrú a rozpučí ich od závisti), najlepšie s miestnym symbolom, opradeným tajuplnými legendami. Zo Škótska musíte priam povinne poslať lochnesskú obludu, z Mexika poklad Aztékov, z Veľkonočného ostrova ušaté sochy moaí... Vyzerá to, že na Západe majú viac aj tých legiend a tajomných príbehov, však?

Ja som ich však prekukla. Keď som raz prechádzala popri známom bratislavskom Čumilovi, vykúkajúcemu z kanála, zastavila som sa pri hlúčiku Talianov. Inokedy temperamentní južania stali ako zarezaní a s vyvalenými očami sledovali svojho sprievodcu (tiež Taliana). Pripomínali mi sfanatizovaný dav tesne pred tým, ako sa odhodlá na masovú samovraždu. Snažili sa prečítať mu z pier slová skôr, ako mu vypadli z úst a každé jedno hltali ako dieťa karamelky.

Pristúpila som bližšie a pochopila. Sprievodca práve svojim ovečkám rozprával, ako a prečo vznikla socha Čumila. Fantázie mal toľko, že by mu závidel aj Dänikken. Dozvedela som sa, že počas druhej svetovej vojny sa v bratislavských kanáloch ukrývali partizáni a jeden z nich bol obzvlášť statočný. Keď niekomu hrozila smrť, vynoril sa z kanála nenápadne ako duch (pokiaľ môže byť duch, pohybujúci sa v stoke, nenápadný), omráčil (ovalil, zabil) nebezpečného fašistu a vyslobodil (zachránil, uniesol) nevinnú obeť. Občania Bratislavy na jeho činy nezabudli a na pamiatku mu postavili takýto pomník.

Talianskych turistov som nechala v tom (nech si nemyslia, že zaujímavosti sú len u nich), ale poviem vám, odvtedy je mi všetko jasné. Myslíte si, že ktosi kedysi videl nejakú lochnesskú obludu? Pchá! Nikdy nikto, ale koľko ľudí ju chodí ročne vyzerať do kalných vôd lochnesského jazera! Veríte, že niekto niekedy zmizol v Bermudskom trojuholníku? Ste naozaj presvedčení, že kvôli tajomným kresbám na plošine Nazco sa sem až hen kdesi zo štyridsiatej šiestej galaxie terigali mimozemšťania? Že existovala Atlantída? Že egyptské pyramídy sa nedali postaviť len tak ,,ľavou zadnou‘‘? Pchá!

Tomu sa jednoducho hovorí aktívny rozvoj cestovného ruchu! Máme sa čo učiť!

Mimochodom, viete o tom, že včera o polnoci sa po Hviezdoslavovom námestí prechádzala Biela pani?!

*

Benátky sú prínosné pre dušu, unavenú zimou, ale ,,odnosné‘‘ pre peňaženku, ako odškodné za nepodarenú regatu som si kúpila aspoň náhrdelník z muránskeho skla...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

KOMENTÁRE

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol ľud v uliciach

Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.


Už ste čítali?