reklama

Sicílski organizátori a ich statky-zmätky (2/2)

Na Sviatku kvitnúcich mandlí nik nevie, čo bude a čo nebude a kedy to bude, program sa neustále mení, dopĺňa a posúva a nič neplatí. Dúfam, že moju správu o ich katastrofickej organizácii nebude čítať žiadny rozhnevaný mafioso :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

(Dokončenie)

Bábky chránené UNESCOM: Ráno som sa rozhodla na program popýtať v penzióne, domáci iste budú vedieť, ako to tu chodí. Lenže manažérka bola Rumunka a bola popletená rovnako ako ja, i ona sa s priateľmi vybrala na ,,street food” a ostali hladní. Ja som mala informácie z oficiálnej stránky z netu, ona ich dostala mailom ako pravidelná odberateľka. Keď sme si ich porovnali, nesedelo to a keď sme si pozreli ešte aj oficiálnu, vytlačenú brožúrku, bola tiež iná. A kým sme sa v tom snažili vysomáriť, ťuk, došiel jej mail od organizátorov s ďalšími zmenami. Vyšla som von, stretla ľudí z včerajšieho výletu a oni mali celkom inú oficiálnu brožúrku a tam boli zase iné hodiny. Nikto nevedel, čo bude a čo nebude a kedy to bude, nič sa nedialo, program na nete sa neustále menil, dopĺňal a posúval a nič neplatilo. Katastrofická organizácia! 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani bábkové divadlo v stanovom divadle na námestí Vittorio Emanuele nezačalo načas, no bola som celá šťastná, že sa vôbec začalo.

Aby ste vedeli, bábkové divadlo, čiže Opera dei pupi, má na Sicílii obrovskú tradíciu a od roku 2001 je chránené UNESCOM ako majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva. Meter vysoké marionety s osobitou technikou ovládania boli v 19. storočí dovezené zo Španielska, rozšírili sa po celej krajine, no najväčší úspech zožali na ostrove. Bábkoherci často vystupovali na ulici, s príbehmi zo života Ježiša a iných svätých, historkami o rytieroch, lupičoch i Garibaldim. Poučné príhody sa šírili ďalej a bábky sa stali nositeľmi morálnych hodnôt európskej civilizácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stan bol v sobotu doobeda logicky plný detí, preto ma prekvapilo, keď herci oznámili, že hra nebude pre malých divákov. A veru mali pravdu. Šlo o veľký historický príbeh, kde rytieri deklamovali tri kilometre dlhé verše takmer nezrozumiteľným hoch jazykom, chúdence deti z toho nemohli rozumieť ani dvom slovám. A aj ja som vydržala iba polhodinu.... 
Marcipán za päťdesiatku: Sprievod hudobných a tanečných skupín, ktorý mal byť o piatej, sa začal o šiestej, čo bol celkom pokrok. O siedmej otvorili vo veľkom stane Street food... no, v skutočnosti tam boli plagátiky o pestovaní a využití mandlí vo svete, päť lokálnych producentov syrov, salámy a cukríkov a najesť dostali v rezervovanej časti iba hudobníci a tanečníci, aj to cestoviny a žiadny strit fud.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O plodine, ktorej bol sviatok venovaný, som sa dozvedela celkom zaujímavé informácie. Totiž, ak ste boli v Taliansku, možno ste si v cukrárňach všimli do detailov vypracované ovocie z marcipánu: jabĺčka s červenými líčkami, tu a tam nahnité hrušky, banány s hnedými škvrnami, opuncie, figy, mandarínky... Ako študentka som si privyrábala v slávnej sicílskej cukrárni a môžem vám povedať, že turisti, vidiac vo výklade debničky plné ,,čerstvých plodov“, neraz vošli dnu a pýtali si kilo banánov. To preto, že cukrári sa vyhrali s každým jedným kúskom, namiešali presnú farbu, občas plod poškodili, akoby doň zobol vták alebo pri stopke použili trochu hnedej, akoby zahníval. Cena odpovedala kvalite, kilo stálo v tom čase závratných 50 eur. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mandľovník pochádza z Ázie a patrí medzi najstaršie šľachtené a pestované stromy na svete. Marcipán sa na Sicílii začal vyrábať po tom, ako Arabi, ovládajúci ostrov v 9. a 10. storočí, priviezli trstinový cukor, je to vlastne cesto z pomletých mandlí a jemného cukru, stmelené bielkom. Slovo ,,marzapane“ je vraj odvodené z arabského ,,manthában“, čo bol názov nádoby, v ktorej sa dobrôtka uskladňovala. Keďže ho servírovali i na kráľovskom dvore, nazývali ho i ,,pasta reale“, ,,kráľovské cesto“. Podľa ďalšej teórie vzniklo z výrazu Marci panis, bochník svätého Marca, pretože Benátčania, ktorí naň mali monopol na severe, ho predávali po kusoch, označených levom z námestia San Marco.

No na Sicílii ho často ponúkajú i ako ,,Frutta Martorana“, pretože ho dlho pripravovali iba mníšky v palermskom kláštore vedľa kostola Santa Maria dell'Ammiraglio. Kláštor nechala v roku 1193 pristaviť vznešená dáma Eloisa Martorana a odvtedy celý komplex volali ,,della Martorana“. Keď mal v roku 1537 prísť na návštevu pápež, stromy v záhrade boli bez plodov, a tak sa rehoľníčky rozhodli skrášliť kláštor aspoň ovocím, vymodelovaným z mandľového cesta. Mali obrovský úspech a dnes frutta martorana nájdete v cukrárňach celého Talianska.

Pravdupovediac, na Sicílii sa vyrába tradične iba k Dušičkám, postupne sa dokonca rozšírila tradícia, že dobré deti dostávajú v tento deň ,,u cannistru”, košík s marcipánovým ovocím a veria, že im ho poslali ich drahí zosnulí... A mňa celkom zaskočilo, že mimo sezóny som tento slávny sicílsky produkt vôbec nezohnala...

Vozíky ako módny trend: Mandle sa, samozrejme používajú i na výrobu iných koláčikov, nápojov, i v kozmetike. V roku 1650 z nich francúzsky cukrár vytvoril cukríky, ktoré obalil vo farebnom cukre – a ďalší hit bol na svete. Dodnes sa spájajú s najrôznejšími udalosťami a výročiami, ak sa napríklad v Taliansku zúčastníte krstu chlapčeka, ako podarúnok si odnesiete vrecúško s modrými, ak dievčatka, s ružovými. Červené sa rozdávajú pri promócii, žltými sa slávi porcelánová svadba, zlatými zlatá, atď...

V roku 2011 tu počas sviatku skupina cukrárov vyrobila 660 metrov dlhý torrone (niečo ako turecký med s mandľami), ktorý bol zapísaný i do Guinessovej knihy rekordov, tentoraz tu vystavovali vernú kópiu agrigentskej katedrály z 50 kíl marcipánu.

O deviatej sa konalo tanečné predstavenie. Sicílske tanečky sú len také hopky sem a hopky tam, žiadny slovenský temperament.

Miestna doprava je organizovaná podobne ako sviatok, odlet z Palerma som mala o piatej, no vlak do Palerma šiel len o 10.00 a o 16.00, takže sa mi nepodarilo pozrieť si ani sprievod sicílskych vozíkov, na ktorý som sa veľmi tešila. Sú jedným z hlavných symbolov sicílskeho folklóru. Používali sa do polovice 20. storočia, potom ich motorizácia vytlačila do turistického ruchu. Sú to nádherné, farebné majstrovské diela, aké už dnes vie vyrobiť len pár ľudí. Vyzdobené obrázkami, pomaľované portrétmi svätcov, panovníkov, výjavmi zo života rytierov či každodennej reality, i každá jedna os kolesa je obsypaná kvetinkami alebo ornamentmi. Aj kone, čo ich ťahajú, sú ovešané hrkálkami a vyšívanými dekami a vyšperkované brmbolcami, striebornými hrkálkami a perovými chocholmi. Vozíky jednotlivých regiónov sa líšia farbami, znalec presne vie, kde bol doštenák vyrobený.

Mimochodom, ak sledujete módu, návrhárske duo Dolce a Gabbana sa v posledných rokoch úspešne inšpiruje práve Sicíliou, rodiskom Domenica Dolce. Vymýšľajú potlače s obrázkami z ostrova, tvoria náhrdelníky z pomarančov, náušnice z citrónov, brmbolcov i zvončekov. Prizrite sa lepšie tým veselým farebným vzorom na šatách a hneď vám bude jasné, že sa inšpirovali vozíkmi, na látkach spoznáte i celé kolesá...

No a zhrnutie? V podstate celý sviatok nič moc, na internete je kopa nesprávnych informácií a každý klame ako môže. Napokon sa zdá, že najlepšie na celom festivale je jeho spojenie s folklórnym v posledný víkend, keď sprievod účinkujúcich opäť prejde mestom až do údolia. Pred Chrámom svornosti zaspievajú, zatancujú a preberú ceny za najlepší spev, tanec a kostýmy... a teraz mi už len zostáva dúfať, že tento článok nebude čítať žiadny sicílsky mafioso!

Agrigento
Agrigento 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Bábkové divadlo, čiže Opera dei pupi, má na Sicílii obrovskú tradíciu
Bábkové divadlo, čiže Opera dei pupi, má na Sicílii obrovskú tradíciu  
Sicílsky marcipán alebo ,,Frutta Martorana“
Sicílsky marcipán alebo ,,Frutta Martorana“ 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Agrigentská katedrála z 50 kíl marcipánu
Agrigentská katedrála z 50 kíl marcipánu 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Sicílsky vozík
Sicílsky vozík 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Tatiana Balajková

Tatiana Balajková

Bloger 
  • Počet článkov:  110
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mám nacestovaných pekných pár tisíc kilometrov a za sebou množstvo zážitkov. Ohadzovala som sa paradajkami, potkanmi, múkou i vajcami. Vyváľala sa v tulipánoch. Videla som perlových kráľov, koláčovú procesiu a extravagantné klobúky v Ascote. V kostýme Pierota som pózovala na stĺpe v Benátkach. Navštívila sviatok ruží, fialiek i karafiátu. Pomáhala pri výrobe koberca z kvetinových lupienkov, súťažila v chytaní mužov do sieťky na motýle... a o tom všetkom a ešte aj všeličom inom je tento blog. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu