Keď Ascot, tak v klobúku s volským okom, šálkou či motýľmi (1/2)

Autor: Tatiana Balajková | 19.6.2017 o 6:31 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  397x

Dámsky deň, Ladies' Day, je spoločenskou udalosťou dostihovej sezóny. Najdôležitejšou súčasťou prísneho dress codu je pokrývka hlavy, čím bláznivejšia, tým lepšie

Určite ste videli také tie absurdné pokrývky hlavy: tanier s volským okom a slaninou, kus syra, na ktorý číha myš, misu šišiek či gigantické kvety. A klopkali si prstom po čele, kam to, preboha, tie ženské nosia.

Nuž, ak sa vyberiete na dostihy do Ascotu, klobúk je must, a čím extravagantnejší, tým lepšie. Vždy som túžila zažiť túto udalosť na vlastnej koži… 

Trošku histórie: Keď v roku 1711 kráľovná Anna pri vychádzke v koči neďaleko Windsorského zámku natrafila na rozsiahle rovinaté vresovisko, napadlo jej, že je ako stvorené pre kone, cválajúce plnou rýchlosťou. A keďže ako panovníčka si mohla plniť svoje sny, hneď vydala pokyny na stavbu jazdeckého okruhu. Prvé preteky sa konali už v auguste.

Dnes, o tri storočia neskôr, patrí Royal Ascot k najvýznamnejším dostihom sveta. Trvá päť dní, zúčastňujú sa ho najlepší džokeji a najrýchlejšie kone, no predovšetkým je aristokratickou spoločenskou udalosťou sezóny. Vďačí za to kráľovi Jurajovi IV, ktorý sa v roku 1825 začal aj s celou rodinou na preteky voziť v slávnostnom koči. Sprevádzaný mnohopočetným sprievodom preklusal po dráhe, pozdravil poddaných a odobral sa do lóže. Jeho prítomnosť ešte zvýšila prestíž Ascotu a lákala smotánku, nahodenú do gala. I dnes novinárov viac ako čas víťaza zaujíma, kto mal čo na sebe.   

Každý deň sa beží šesť pretekov, všetky majú svoje názvy. Štvrtkový Zlatý pohár je známy ako Ladies' Day, odkedy o ňom akýsi básnik  napísal: ,,Dámsky deň, keď ženy vyzerajú sladko božsky ako anjeli.” Vo štvrtok totiž kone hrajú druhé husle. Štvrtok je o nás, dievčatách, o móde, o krásnych šatách a klobúkoch, ktoré sú absolútne najdôležitejšou súčasťou prísneho dress codu: Dress to impress.

A tak som sa vybrala na nákupy.

Strelený či elegantný? Neviem, ako vy, ale ja som klobúk zháňala po prvýkrát. Pre tieto účely by mal byť čo najväčší a najabsurdnejší. Sofistikovaný, elegantný, ale kričiaci do diaľky.

Najradšej by som si bola kúpila nejaký od geniálneho Philipa Treacyho, ,,bláznivého klobučníka”, ktorý robí úchvatné veci (nájdite si niekde jeho džungľovú kolekciu). Keď som však uvidela cenu ako za stredne veľké lietadlo, presunula som sa do obchodov pre obyčajných smrteľníkov. Ale nesťažujem sa, vyberať si klobúk v Londýne je úžasný zážitok.

Už preto, že obchodné domy sú skvele zásobené a tušia, že ak žena ide na akciu, potrebuje nielen šaty, ale aj s nimi dokonale ladiace sako alebo svetrík, klobúk, bižutériu, kabelku a topánky. Nemusíte obliezať stoosemdesiat butikov, všetko nájdete na jednom mieste. Radosť nakupovať! Vyskúšala som klobúk decentne modrý, krikľavý oranžovo-ružový, ozrutný čierny, miniatúrny bledomodrý… a napokon sa rozhodla pre belavý fascinator s pierkami a kvetinkami. Zabalili mi ho do ooobrovskej okrúhlej škatule ako na bubon, síce som sa s ním potom hodinu trepala na druhý koniec mesta, ale cítila som sa hrdo a nadšene ako Julia Roberts v Pretty woman. Len na vysvetlenie - fascinator je vlastne čelenka a na nej je ,,nainštalovaný“ miniklobúčik, kvet alebo hocičo iné.

(Druhý rok som sa rozhodla spropagovať Slovensko a vytvoriť si pokrývku hlavy s bratislavským UFO mostom, ale keďže som nezohnala maketu mostu, napokon som skončila pri motýľoch. Keby niekto vedel o makete… dajte vedieť).        

Bublinky na cestu: Rozhodli sme sa pre výlet, organizovaný cestovnou kanceláriou. Keď sme prišli na miesto zrazu, nábrežie Temže bolo obsypané ženami všetkých vekových kategórií vo veselých, farebných šatách a klobúkoch. Obzerali konkurenciu, chválili, čo sa im páčilo, bavili sa a robili si selfíčka. Síce sa hovorí, že Angličania sú chladni, ale neviem, kto to vymyslel. Baby sú spontánne, priateľské, už sa mi neraz stalo, že mi len tak uprostred londýnskej ulice vystrúhali poklonu kvôli outfitu či farbe vlasov.    

Vyrazili sme o pol desiatej. Do Ascotu je to síce len 50 kilometrov, ale kvôli zápcham cesta trvala hodinu a pol. Vôbec nám to neprekážalo, cestovka sľúbila ,,bublinky” a slovo dodržala. Len čo sme sa dostali na diaľnicu, sprievodkyňa začala otvárať fľaše šampanského a štedro nám nalievala. A nešetrila, dolievala a dolievala, kým sme vo veselej nálade nedorazili na parkovaciu plochu na obrovskej lúke, kde stálo množstvo autobusov.

Ich osadenstvo už piknikovalo všade naokolo. Keď zábava, tak poriadna, predsa nepôjdeme na dostihy hladní a smädní. Pod veľkým stanom boli rozložené stoly, prehýbajúce sa pod jedlom slaným i sladkým, každý si mohol nabrať, koľko chcel. Usadili sme sa na deke na tráve, opaľovali, jedli a popíjali – sprievodca, vidiac tri baby, len žmurkol a nechal nám celú fľašu. Môj názor na služby, poskytované anglickými cestovkami, sa ešte zlepšil.

Našli sa aj páni v cylindroch, ale väčšinou okolo nás posedávali ženy. Pre mnohé to zjavne nebola žiadna výnimočná udalosť, spravili si jednu spoločnú fotku, a to bolo všetko, potom sa už venovali len zábave. Kamošky si proste prišli užiť deň. Niektoré skupinky boli dokonale zladené a keď sa s nimi niekto chcel odfotiť, natešene mu pózovali. Videli sme baby, ktorých klobúk len spĺňal pravidlá, i baby, ktoré chceli vyniknúť alebo šokovať. Medzi dvoma dúškami šampáňa sme sa navzájom zahŕňali komplimentmi, čudovali, obzerali a obdivovali.  

O pol druhej sme sa vybrali do areálu, aby sme si pozreli príchod kráľovnej.

Za hlavnou bránou sa dav rozdelil. Na Striebornej tribúne (Silver ring) panuje neformálna atmosféra, neobmedzená žiadnymi predpismi, týkajúcimi sa odevu. Návštevníci si môžu so sebou vziať piknikové koše i alkohol.     

My sme mali miesta na tribúne Grandstand, kde je to trochu viac hoch a kde treba dodržať prísny dress code:

- klobúk alebo fascinátor sú povinné po celý čas

- šaty bez ramienok a priesvitné šaty alebo top na ramienkach nie sú povolené

- nohavice musia byť dlhé, top k nim musí spĺňať hore uvedené podmienky

- saká a šály sú povolené, ale šaty pod nimi musia i tak spĺňať hore uvedené pravidlá

- pás musí byť zahalený, krátke nohavice nie sú povolené

- páni musia mať oblek s košeľou a kravatou

Pravdupovediac, cestou sme zaznamenali niekoľko vážnych porušení dress codu. Ja som mala na sebe tenké mušelínové šaty a pod nimi, samozrejme, nepriesvitné spodné, no i tak som mala trochu obavy, že ma pošlú prezliecť. Ale všimli sme si veľa báb v šatách bez ramienok, i jednu, ktorá mala také mini, že jej takmer bolo vidno nohavičky. Možno to napokon nejako prísne nekontrolujú, lebo vedia, že väčšina ľudí to – a rada – dodržuje. Hlavný je asi ten klobúk! Čiže pokojne holý zadok - ale ak máte pokrývku hlavy, prejdete. Jedna stará pani mala gate ako na pláž, široké, strakaté, pľandavé a k ním slamák, na ktorý si prišpendlila dva otrasné motýle – a pustili ju! Prešli aj dvaja transvestiti, ktorí mali širokánske rameniská a svalnaté nožiská – ale ich šatičky a fascinátory dokonale odpovedali nariadeniu.

O druhej z neďalekého Windsoru dofrčala na koči kráľovná aj s ďalšími členmi kráľovskej rodiny a za aplauzu poddaných sa odobrala do svojej lóže. Dostihy sa mohli začať.

(Dokončenie nabudúce)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Cítila každý vpich ihly. Lekárov so slzami v očiach prosila, aby už prestali

Denník SME oslovil všetky univerzitné a fakultné nemocnice. Ani jedna nedostala podnet na násilie či neetické správanie personálu počas pôrodu.

KOMENTÁRE

Orbán môže mať čoskoro v regióne nového spojenca. Andreja Babiša

Babiš má blízko k jeho politickej kultúre.


Už ste čítali?