Klobúky pekné, veselé i šibnuté, čo obletia svet (2/2)

Autor: Tatiana Balajková | 26.6.2017 o 6:32 | (upravené 19.7.2017 o 10:21) Karma článku: 6,34 | Prečítané:  338x

Po Dámskom dni na dostihoch som pochopila, že Slováka zbalíte na minisukňu, Talianov na blond vlasy a Angličanov na zaujímavú pokrývku hlavy

(Dokončenie)

Všetky moje informácie o tomto športe pochádzajú z kníh Dicka Francisa. Nepoznala som súťažiace kone, nevedela som nič o jazdcoch a brala som to celé skôr ako podružnú súčasť klobúkovej prehliadky, no atmosféra ma vtiahla do seba. Blížiace sa kone priam zelektrizovali publikum, žasnúc som sledovala, ako to inak pokojní Angličania prežívali. Kričali, skákali, povzbudzovali a keď ich favorit prebehol cieľom ako prvý, objímali sa a jasali od šťastia. Nemyslím si, že vyhrali milióny, proste sa prišli baviť a bavili sa.   

Dostihy sa konajú každú polhodinu, takže sme mali dosť času poobzerať sa okolo. Mnohé baby to už vzdali, odhodili topánky na zabijáckych podpätkoch a behali po tráve bosé. Boli to milé kontrasty, kočka sediaca na schodoch v dokonalom outfite, ale s čiernymi pätami, pri nohách pohodené sandále a prázdny pohár od vína. A vedľa dvaja dokonalí gentlemani v cylindroch, sediaci, akoby prehltli pravítko, s nôžkou cez nôžku, čítali si noviny Financial Times. 

V budove za nami boli bary a reštaurácie, na horné poschodie viedli pohyblivé schody, strážené livrejovanými zamestnancami. Tu sa nachádza Royal ring, Kráľovská tribúna, kam sme nemali prístup. Okrem panovníčky sa v týchto končinách pohybujú len vyvolení:

Kto žiada na špeciálnom úrade o možnosť pobývať v horných kruhoch, musí byť navrhnutý niekým, kto je členom Royal ringu aspoň štyri roky. Ani to mu však nezaistí členstvo automaticky, každý prípad sa posudzuje osobitne, preverujú váš rodokmeň do desiateho kolena. Do roku 1955 bol vstup zakázaný rozvedeným a dodnes nie je povolený nikomu so zápisom v trestnom registri a ľuďom, ktorí zbankrotovali.  

Aj fixní členovia Royal ringu však musia čakať na pozvánku od kráľovnej, na základe ktorej si môžu požiadať o vstup. Dress code je ešte prísnejší, nevhodne oblečení môžu byť požiadaní, aby opustili priestor. Existuje množstvo ďalších (zábavných) odporúčaní, ako sa chovať, aby vás nemali za sedláka:

  • ak vám niekoho predstavia, nehovorte Teší ma. Neviete, o koho ide, a tak vás to nemôže naozaj tešiť.

  • nikdy nebozkávajte ľudí, čo nepoznáte. Vyššia spoločnosť si dáva jeden božtek, ale nikdy nie neznámym

  • nepoužívajte slovo ,,toilets“ , ale ,,lavatory“ (v slovenčine by to asi znelo: Nie ,,záchody“, ale ,,toalety“)

  • Nikdy sa nerozprávajte o peniazoch, ani ničom, čo sa s nimi spája (ako práca)

  • Nepoužívajte slovo ,,Pardon?“, ak ste nerozumeli, spýtajte sa ,,Sorry?“. Pardon je vraj slovo horšie ako ,,f**k“.

Toto si stačí zapamätať a môžete si byť istí, že v Royal ringu neutŕžite hanbu, keby ste sa doň nejakou neuveriteľnou náhodou dostali.

Na trávniku za hlavnou budovou je priestor, kde dekorujú víťazov, ale aj ďalšie bary a reštaurácie, aby nik nemusel dlho čakať na šampanské (počas štyroch dní sa vypije viac ako 50 000 fliaš).

Kúsok od vchodu postávajú fotografi a kameramani, tu sa promenujú baby, túžiace zjaviť sa v médiách. Profesionálne klobučníčky, chtivé reklamy, ruské silikónky, odhodlané ukázať svetu, že na to majú, televízne celebrity a výstredné čudáčky. Fotografie ich divokých outfitov potom obletia svet. Jednu kočku som už poznala z internetu, mala som chuť pozdraviť ju ako starú známu. Ani teraz nesklamala, mala na hlave mohutnú košatú konštrukciu, ovešanú čipkou, vyzerala ako jeleň, čo prebehol záclonou.  

Posledné dostihy sa konali o pol šiestej a my sme sa rozhodli staviť si. Bookmakers, osoby, prijímajúce stávky, majú svoje miniatúrne stánky všade naokolo, každý má svoju vlastnú svetelnú tabuľu s menami koní a rukami mu neustále prechádzajú guče peňazí.

Najmenšia možná stávka sú dve 2 libry. Nemali sme ani šajnu, ako to funguje (a nebol čas vypytovať sa, musela som sa spoľahnúť na svoje vedomosti z kníh Dicka Francisa), vybrala som si z ponuky to najsympatickejšie meno – Venezia. No, dobehla som štvrtá... na papieriku, čo mi ujo dal, bolo napísané, koľko by som dostala, keby kôň vyhral – vychádzalo to na štyri libry. Kamoška si vybrala voľajakého losera, ten keby bol vyhral, tak dostane 25 libier, ale bol fakt loser, lebo ani nedobehol.

Bodkou za príjemne stráveným dňom je tradičné záverečné spievanie s kapelou. Aj my sme dostali spevníky s textami a pridali sa k davu na trávniku. Spievali sa samé známe piesne, aj Beatles, nemali sme žiadny problém zapojiť sa. Mnohí boli mierne pripití, mávali zástavkami, vyspevovali a všetkým bolo fajn. S babami v klobúkoch sme sa na seba opäť navzájom usmievali a strúhali si komplimenty... no proste, Ascot bol ešte lepší, ako som čakala! Zážitok na celý život.

Malá pikoška: V živote som sa vo Veľkej Británii s nikým nezoznámila len tak na ulici. Teraz som konečne zistila, na čo letia Angličania! Slováka zbalíte na minisukňu, Talianov na blond vlasy a Angličanov na zaujímavý klobúk. Po návrate, kráčajúc do hotela, nám Londýn ležal pri nohách, muži sa za nami ťahali ako žuvačka a prihovárali sa nám zásadne komentármi a otázkami, týkajúcimi sa pokrývok hlavy. Takže, dámy, ak mate záujem o Angličana, nahoďte klobúk a zbalíte, čo len chcete!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Cítila každý vpich ihly. Lekárov so slzami v očiach prosila, aby už prestali

Denník SME oslovil všetky univerzitné a fakultné nemocnice. Ani jedna nedostala podnet na násilie či neetické správanie personálu počas pôrodu.

KOMENTÁRE

Orbán môže mať čoskoro v regióne nového spojenca. Andreja Babiša

Babiš má blízko k jeho politickej kultúre.


Už ste čítali?