Farby, chute a vône Provensalska

Autor: Tatiana Balajková | 31.7.2017 o 6:19 | Karma článku: 6,88 | Prečítané:  1685x

Asi nikde inde ľudia nevyužívajú všetko, čo im príroda nadelila, tak skvele ako v južnom Francúzsku. Predstavte si údenú soľ so šampiňónmi, višňovo-koňakovú horčicu alebo černicový cukor... 

Stačí z lietadla zazrieť oblúkovitý záliv Nice, neskutočne tyrkysové more a strapaté palmy a okamžite sa zamilujete. Žiarivý odtieň vody vraj spôsobuje rieka, ktorá sa tu vlieva do mora, no turisti i tak podozrievajú miestnych, že do nej potajme prilievajú azúrovú farbu kvôli fotogenickosti.

Zhora máte naozaj skvelý výhľad, pretože lietadlá lietajú prekliate nízko, takmer nad plážou. Keď na nej sedíte a hľadíte na približujúci sa kolos, chvíľami neviete, či utekať a len dúfate, že nezapikujú niekam do piesku vedľa vás. Opticky to dokonca občas vyzerá, že sa padáky, ťahané loďou a lietadlo už-už zrazia.         

Zelenina pre maliarov: Nice je ideálnym východiskom na spoznávanie Provensalska. Rozkladá sa okolo Anjelskej zátoky, ktorú obchádza Promenáda Angličanov, najslávnejší bulvár Stredomoria. Meria sedem kilometrov a lemujú ho luxusné hotely, najznámejší je Negresco s pistáciovo-ružovou kupolou.  

Každé dopoludnie sa na hlavnom námestí koná trh, ktorý je pastvou pre oči. Poľnohospodári porozkladajú na stoly čerstvé kvety, syry, olivy a ovocie. Ale aj šunky, mäsové rolády a korenie nevídaných vôní a farieb. Zelenina vyzerá ako obrázok, priam vás láka sadnúť si a namaľovať zátišie s paprikou. Nečudo, že po trhu sa potuluje viac fotiacich turistov ako kupujúcich. Ak milujete rustikálny štýl, prídete si na svoje – nájdete tu riad, zladený s obrusmi, utierkami i mlynčekmi na koreniny. Steny si južania zdobia keramickými cikádami a maličká cikáda býva prilepená i na miskách a tanieroch (i keď, pravdupovediac, mne tak trochu pripomína švába).     

Sardinky so špenátom: Staré mesto je plné reštaurácií a kaviarničiek, večer sa hoduje najmä na námestí Cours Saleya. Je také zapratané stolmi, že pomedzi ne ledva prejdete, povetrím sa nesie vôňa pečených rýb, cesnaku a byliniek a celé menu je servírované na niekoľkoposchodových táckach, z ktorých vám oči prechádzajú. Francúzsku kuchyňu netreba predstavovať, tak si ju len ako kuchár amatér dovolím porovnať s talianskou. Taliani vezmú svoje skvelé suroviny a za pár minút z nich vykúzlia jednoduchý, chutný pokrm. Francúzi sú rafinovanejší. Pripravia si tie isté suroviny, a potom popustia uzdu fantázii. Zeleninu nemožno predsa servírovať len tak ,,naholo'', oveľa lepšie to vyzerá, keď baklažán, paradajku, ale aj šampiňón vydlabú a naplnia lahodnou plnkou. Mušle podávajú asi na tisíc spôsobov, napríklad s feniklom, pastisom, rokfortom, kari korením či šľahačkou a šampanským. Ravioli plnia mangoldom, sardinky špenátom a k rybe servírujú cesnakovú majonézu aioli alebo šafranovo-medovú omáčku. Čítanie jedálneho lístku je napínavejšie ako detektívka od Agathy Christie!           

Originálne sú aj názvy reštaurácií a ich vývesné tabule, pri potulkách som natrafila na podnik U fajčiaceho psa, Pokojnej jašteričky, Starých snúbencov, Červenej Čiapočky či U Ježiša – ten bol hneď pri kostole.

Kaktusová zmrzlina: Po večeri sa možno prejsť úzkymi uličkami centra, ktoré ukrývajú čarovné obchodíky s lahôdkami, šatstvom a bižutériou. Rozhodne nakuknite do butiku izraelskej návrhárky Michal Negrini, jediného v celom Francúzsku (konečne ju máme aj v Bratislave!). V útulných priestoroch ponúka šperky vo viktoriánskom štýle, niektoré za ceny pre bežných smrteľníkov, iné v hodnote rozpočtu menšej africkej krajiny, ale všetky jedinečné a úžasné.

Doprajte si aspoň zmrzlinu u Fenocchia, kde majú až 96 príchutí. Okrem iného olivovú, avokádovú, rozmarínovú, tymianovú, kaktusovú, z makového kvetu, z ruží – ale čo si budeme hovoriť, čokoládová je i tak najlepšia.  

Námestie Massena zdobia meditujúce sochy na vysokých stĺpoch. Hoci ich nazývajú Budhami, v skutočnosti reprezentujú sedem svetadielov. Večer pomaly menia farby a dodávajú mestu nádych tajuplnosti. V parku hneď vedľa stojí ruské kolo a za ním obrovský kus železa -  avantgardné dielo, predstavujúce zakrivenie Anjelskej zátoky.        

Brigitte a medvedík: Azúrové pobrežie siaha od Marseille po Taliansko a po celej dĺžke sú ako koráliky navlečené malé, milé mestečká. Zvláštnosťou Villefranche sur mer je krytá ulica z 13. storočia. Na protiľahlom myse Ferrat sa týči ružová vila barónky Rotschildovej s deviatimi záhradami a hrajúcimi fontánami. Stade je už len kúsok do Monaka, kde si možno vyjsť i po neturistických trasách – len pozor, aby vás pri pohľade na veľkoryso riešené bazény na strechách nerozpučilo od závisti. Keby ste hľadali kostolík svätej Devoty, kde princezná Charlene zanechala svadobnú kyticu, ukrýva sa medzi skalami vedľa stanice, pod mohutným viaduktom.

Kraj plný farieb odjakživa lákal umelcov, v Antibes zanechal stopy Picasso, v Cagnes sur mer zase Renoir. Ich nasledovníci sa usídlili v Saint Paul de Vence. Za hradbami na vysokom vrchu sa nachádza množstvo galérií, niektorí umelci vystavujú romantické krajinky, iní srandovné sochy a ďalší poriadne strelené obrázky typu Brigitte Bardot a plyšové medvedíky. Pomaľované sú i poštové schránky a dlažba je vykladaná kameňmi, tvoriacimi slnká.          

Nimes vás omráči veľkolepým antickým amfiteátrom a chrámom Maison Carrée, vtlačeným medzi moderné domy, i pôsobivo nasvieteným kanálom s vodotryskami, ktorý obkolesuje mesto. Na trase do Avignonu si urobte piknik pod mostom Pont du Gard, bývalým akvaduktom.   

Funes stále živý: Do Saint Tropez je lepšie vybrať sa loďou, než tralalákať sa autobusom. Cestou vám sprievodca ukáže vily celebrít (žltá je údajne Eltona Johna) a nemocnicu Lenval – tá vstúpila do histórie po tom, ako v nej Angelina Jolie porodila dvojčatá. Zastávka je aj na ostrove Santa Margarita, kde kedysi väznili muža so železnou maskou, teraz je to vtáčia rezervácia.

Bývalá ospalá rybárska dedina vďačí za slávu trom ľuďom. Brigitte Bardotovej, ktorú tu i dnes občas možno stretnúť s desiatimi psami, maskovanú veľkým klobúkom. Peppinovi di Capri, Talianovi, ktorý zložil hit Saint Tropez twist a nedávno za to dostal čestné občianstvo. A napokon slávnemu žandárovi, ktorého stelesnil Luis de Funes. Žandárska stanica je síce opustená, no dvere i okná sú popísané dojímavými odkazmi fanúšikov, ktorí na komika nezabudli: ,,Milujeme ťa, stále nás rozosmievaš.''

Luxusné jachty milionárov kotvia hneď pri promenáde, takže im vidíte priamo do otvorených obývačiek, kde si vyvaľujú pupky a opaľujú sa. V štýlových butikoch sa jagajú šaty, prešívané zlatými niťami, po uliciach jazdia kabriolety a najnovšie modely áut a ak budete mať šťastie, možno si v kaviarni vedľa vás sadne dokonale nastajlovaný módny návrhár Karl Lagerfeld. Bohémska atmosféra priťahuje množstvo hviezd, ukázať sa v Saint Tropez patrí k ich povinnostiam. 

Nos nesmie piť: Grasse je svetovým centrom voňavkárskeho priemyslu, parfuméria Fragonard bola založená už v roku 1782 a v súčasnosti slúži aj ako múzeum. Parfumérske školy sú len tri na svete, všetky vo Francúzsku. ,,Nos'' študuje tri roky a ešte potrebuje šesť rokov praxe, aby si vône zafixoval a rozoznal ich aj o polnoci, keby ho nečakane prebudili. Nesmie piť, fajčiť, ani jesť korenisté jedlá. Vo svete je ich asi tisíc, ale len päťdesiat mieša svetové parfumy. Špecialitou pobočky v Eze sú mydlá – podľa staručkej reklamy na stene vám dokonca pomôžu schudnúť. Z miestnej Exotickej záhrady, plnej kaktusov, je nádherný výhľad na mys Ferrat.      

Spracovanie levandule si možno pozrieť priamo v teréne. Zo Saultu máte výhľad na  celé údolie, fialové pásy polí sa ťahajú od obzoru k obzoru. Kvety omamne voňajú a včely bzučia ako bláznivé. Z malej rastlinky, nazývanej modré zlato, žijú celé rodiny. Zo 130 kíl kvetov vylisujú liter oleja, ktorý dezinfikuje, upokojuje, uľaví od bolesti hlavy, pár kvapiek na vankúši vylieči nespavosť a s kockou cukru upokojí žalúdok. Najlepšie je kúpiť si stopercentný priamo na farme.  

Soľ s ružami: Provensalsko má mimoriadne priaznivú klímu. Kam oko dovidí, všade sa rozprestierajú polia levandule, jazmínu či ruží a keď kvitnú divé maky, údolia vyzerajú akoby horeli. Rastlinstvo bujnie ako divé a konáre stromov sú obťažkané plodmi. Nič nevyjde nazmar, Francúzi priam geniálne spracúvajú všetky dary matky prírody a menia ich na bonbóny, vonné oleje, pleťové mlieka, šampóny, pastisy. Na desiatky ochutených olivových olejov, ale aj octy, majonézy a horčice (čo by ste povedali na kokosovú alebo višňovo-koňakovú?). Sirup ponúkajú pistáciový, muškátový, figový, nugátový. Zaváraniny zo zelených paradajok, kaktusové, z červeného maku, melónové, orgovánové. Mydlo zase mliečne, uhorkové, lipové, marhuľové, karamelové, gaštanové a ananásové. Čaje sa pýšia poetickými názvami ako Kráľovná so Sáby, Moulin Rouge, Svätý Silvester a Chcel by som vidieť Syrakúzy.   

Hitom je farebný cukor – tyrkysový s likérom curacao, čokoládový, černicový, červený s kvetmi maku, temne ružový s griotkou alebo nežne ružový z ruží. A soľ s podivnými názvami i chuťami, ktorú predávajú v malých fľaškách i skúmavkách: hríbová, bláznivá, údená so šampiňónmi, s citrónom, motýlia, so zelenou paprikou, levanduľová, havajská čierna, s kari, s hľuzovkou, bambusová, s ružami z Maroka. Myslím, že Francúzi by mi mali platiť za reklamu!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Cítila každý vpich ihly. Lekárov so slzami v očiach prosila, aby už prestali

Denník SME oslovil všetky univerzitné a fakultné nemocnice. Ani jedna nedostala podnet na násilie či neetické správanie personálu počas pôrodu.

KOMENTÁRE

Orbán môže mať čoskoro v regióne nového spojenca. Andreja Babiša

Babiš má blízko k jeho politickej kultúre.


Už ste čítali?