reklama

Vajcom do oka, múkou do ucha (Bilbao 1/2)

Sviatky v Bilbau propagujú baskické tradície, no bláznivé domáce zvyky sa dozviete až na mieste. Kým hore na balkóne Marijaia trsala jak o život, dole sa to mydlilo! Vzduchom lietalo šampanské, konfety, múka a vajcia

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Len čo som v Bilbau nastúpila do autobusu, bolo mi jasné, že som stratená. Baskicko je autonómna oblasť Španielska aj so svojím vlastným úradným jazykom, španielčina je až druhým. No a ak sa tu naozaj hovorí len tým prvým, tak sa nevysomárim. Taká katalánčina sa celkom dá pochopiť a domyslieť, ale toto?! Aby ste mali predstavu: vysúvací schodík sa v baskičtine nazýva ,,igongailua badabil“... 

Vystúpila som v centre, no k môjmu hotelu sa muselo ísť komplikovane na most a popod most, sama by som ho nenašla ani do rána. Našťastie sa ma ujal manželský pár - najprv zavolali do hotela a nechali si vysvetliť cestu, potom mi vzali kufor, odprevadili ma až k dverám a na rozlúčku vybozkávali na obe líca. Toto sú tí obávaní baskickí teroristi?! Lepší dojem nemohli urobiť...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Máte chuť na izozkiak? Baskicko je región na severe Španielska, susediaci s Francúzskom. V roku 1959 tu bola založená organizácia Euskadi Ta Askatasuna (Baskický štát a sloboda), skrátene ETA. Do roku 1975 bojovala najmä proti autoritatívnemu režimu generála Franca, no rýchlo sa premenila na polovojenskú organizáciu, požadujúcu nezávislý štát Baskov. Má na svedomí mnoho krvavých teroristických útokov, k poslednému došlo v roku 2009. V roku 2014 ETA oznámila ukončenie bojov a rozpustenie svojich operačných a logistických štruktúr a odvtedy je pokoj.

Baskicko je autonómnou oblasťou od roku 1979, má vlastný parlament, políciu, zdravotníctvo a školstvo. Jeho obyvatelia sú jedným z najstarších národov v Európy a ich jazyk euskera je unikátny, nepodobá sa na žiadny na našom kontinente. O jeho genéze existuje veľa teórií, napríklad že Baskovia sú potomkami kromaňoncov alebo že majú mimozemský pôvod.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za Franca bola baskičtina zakázaná, preto ňou niektorí nehovoria, no rozumejú. Ja som sa za dva týždne horko-ťažko naučila asi päť slov, ktoré som vídala na uliciach: polícia - ertzainzta, záchody - komunak, zľavy - beherapenak. zmrzlina - izozkiak, ďakujem - eskerrik asko. No ak na vás spustia, nerozumiete absolútne nič. 

Pavúk a kvetinové šteniatko: Bilbao je najväčším mestom Baskicka i jeho priemyselným centrom. Znie to odstrašujúco, a presne tak pôsobilo ešte pred pár desiatkami rokov celé Bilbao. Lenže ktosi dostal nápad, kdesi sa našli financie a všetko hnusné, špinavé a opustené bolo prerobené na moderné, elegantné a útulné. Veľa som nečakala, no nakoniec som bola príjemne prekvapená. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dominantou je, samozrejme, svetoznáme Guggenheimovo múzeum od Franka Gehryho z roku 1997. Obrovský kolos zo zvlnených zlatistých plechov je skvele umiestnený na brehu rieky Nervion. Pôsobí ešte impozantnejšie ako na fotografiách. Z jednej strany ho stráži obrovský pavúk, z druhej kvetinové šteňa (Puppy) od Jeffa Koonsa, bývalého manžela Ciccioliny. Z budovy občas vypúšťajú kúdoly pary, večer pre zmenu oheň - zrazu to celé začalo hučať a plápolať, až sme sa zľakli. Geniálne! 

Vnútorné priestory ma nenadchli, chodila som pomedzi veľké poskrúcané medené pláty, počúvala v slúchadlách, čo tým chcel autor povedať, ale pre mňa to boli furt len poskrúcané medené pláty. Aj okolo škaredých obrazov a výstavy pohlaví od Yoko Ono som prefičala ako strela, určite som vytvorila svetový rekord v prehliadke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kúsok odtiaľ sa týči most La Salve, Zdravas, lebo približne tu sa vďační námorníci, vracajúci z rybačky, začínali modliť k svojmu patrónovi. Pri príležitosti desiateho výročia otvorenia múzea bol prizdobený červeným oblúkom. 

Posilovňa popri rieke: Za mostom sa kedysi rozkladala chudobná prístavná štvrť Abandoibarra, no dnes je prerobená na tri kilometre dlhú promenádu. Parádnu: v sklenených mrakodrapoch sa odráža belasé nebo a oblaky, takže vyzerajú, akoby splývali s oblohou. Niekde ostal kus starej fasády a spoza nej drzo vykúkajú hypermoderné domiská. Veľa zelene a vysoké, stĺpovité lampy. Lúčovitý, skrivený, originálny most od španielskeho architekta Santiaga Calatravu. A k tomu sú popri rieke umiestnené posilňovacie zariadenia - sedíte si na lavičke, kecáte s kamoškou, zatiaľ čo vaše nohy makajú na bicykli. Kedy bude tak príjemne ľudsky vyzerať nábrežie Dunaja? 

Došla som až do historického centra, nazývaného casco viejo. V úzkych, kľukatých uličkách sa skrývajú obchodíky a reštaurácie - najmä na tie som sa tešila. Baskická kuchyňa je totiž najlepšia z celého Španielska, ale o tom neskôr.

Dobrý nápad: V auguste sa v Bilbau koná Aste Nagusia (po španielsky Semana Grande), najväčší sviatok roka. Kedysi dávno, za Francovej diktatúry, to znamenalo operu, divadlo, ohňostroj, trochu tanca a dovidenia. No v roku 1977 moderátor istého rádia vyzval verejnosť na zorganizovanie ľudových slávností, ktoré by propagovali baskické tradície, hudbu, tanec i šport. Nápad zožal u hrdých Baskov obrovský úspech, ihneď sa pustili do práce. Do leta pripravili množstvo projektov, pričom hlavnými organizátormi sa stali comparsas. Ide o združenia priateľov alebo susedov, ktoré chystajú súťaže, ale aj svoj vlastný pouličný stánok, kde predávajú jedlo a pitie a prípadne organizujú i koncerty. 

Len týždeň pred začiatkom radnica poverila maliarku Mari Puri Herrero, aby vytvorila symbol sviatkov. A tak sa zrodila Marijaia, štyri metre vysoká, vysmiata bábka s rukami zdvihnutými v radostnom geste, ktorú si všetci okamžite zamilovali. Od roku 1997 má dokonca svoju vlastnú pieseň. 

Aste Nagusia 1978 otvoril úvodným príhovorom tzv. pregonero, potom txupinera vystrelila raketu a slávnosti sa začali. Bilbao bolo plné, ľudia popresúvali dovolenky na júl, len aby o nič neprišli. A tak je to odvtedy každé leto. Niektoré tradície pretrvávajú, iné sú celkom nové, o niektorých sa píše i v oficiálnom programe, o iných nie, a o to viac vás potom prekvapia a zaskočia. Od roku 2009 je Semana Grande zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vždy a všetko spolu: V sobotu ráno už na brehu rieky Nervion stáli stánky, členovia comparsas robili posledné úpravy. Baby maľovali Conchitu Wurst, muži na strechu inštalovali obrovského vtáka a rozvešiavali žiarovky. Všade bolo množstvo kreslených, najmä politických vtipov, ale 95 percent v baskičtine. Ak som to správne pochopila, boli za rovnosť pohlaví, uznanie sexuálnych menšín, socializmus a proti kráľovskej rodine.

Sviatok už bolo cítiť vo vzduchu, všetky krivolaké uličky starého mesta boli vyzdobené inými svetelnými obrázkami. V pekárni vystavovali pečenú Marijaiu, v cukrárni ponúkali koláč s jej podobou, v suveníroch bábiku. Námestia obsadili kapely, zaujala ma tá, čo hrala na ,,rúry“ (jedna z nich vyzerala ako WC potrubie). Prezradili mi fintu - nešlo o žiadne originálne nástroje, len o píšťaly, vložené do rôznych rúr a olepené alobalom. (A samozrejme, ak to ide, hrá sa jednou rukou, v druhej sa drží pivo). 

Mnoho ľudí už bolo v typickom modro-bielom oblečení, na krku šatka, páni mali aj baretky a na nich pripevnený odznak s Marijaiou.

Popoludní sa ustatí členovia comparsas zišli k spoločnému obedu. Všetci v rovnakých tričkách, aby bolo jasné, kam patria. Spolu prestreli dlhokánske stoly, spolu k nim zasadli s celými rodinami. To sa mi na španielskych sviatkoch páči najviac - ako dokážu utužovať medziľudské vzťahy. Sviatkov sa zúčastňujú deti, starí, chorí i nevládni, bez výnimky. Vždy spolu. 

Jej Veličenstvo Marijaia: Aste Nagusia mali byť oficiálne otvorené o siedmej z balkóna divadla Arriaga. No keď som o šiestej prišla na námestie, už bolo takmer plné, rozhodla som sa teda zostať i ja. Rínok lemovalo päť schodíkov, sadla som si hore na ne. Mladí väčšinou posedávali dole na zemi, obklopení jedlom, zdalo sa, že čakajúc piknikujú. Mnohí mali so sebou fľaše šampanského - asi si potom pripijú. No ale ukázalo sa, že i keď máte program, všetky veci v ňom nie sú. 

Občas ktosi do davu hodil veľké balóny, aby sme sa nenudili. Pinkali sme si a pohadzovali ich nad hlavami z jednej strany na druhú. Tí vpredu mali i zástavy a nadšene mávali.

O siedmej vyšli na balkón pregonerotxupinera, on v žlto-čiernej uniforme, ona v červenej, na hlave baretka. Pregonero prečítal úvodné slovo, bol fakt skvelý rečník, navodil úžasnú atmosféru, vyburcoval dav k vrelému potlesku. Txupinera zatiaľ len stála a usmievala sa, jej čas mal prísť neskôr. 

No a potom sa na balkóne konečne zjavila Marijaia, bábuška so šatkou na hlave, s rukami vystretými dohora a pustila sa do tanca. Zavládlo nadšenie, ovácie nemali konca-kraja!

Zrazu čosi tresklo a vzduchom začali lietať dlhokánske biele a červené papierové pásy a papieriky, akoby snežilo. Reproduktory spustili chytľavú Marijainu pieseň, všetci ju poznali a spievali, ba aj ja som sa chytila. Babka celý čas dubasila ako mladica, vrtela sa okolo vlastnej osi a krepčila odušu, a my s ňou.

Lenže to nebolo všetko! Nastalo to, na čo ma nik nepripravil. Začali sa diať i iné veci, nevídané, neslýchané a najmä nečakané – pre mňa. Hold, to sú domáce nepísané zvyky, ktoré sa človek dozvie až na mieste.

Vo vajcovej bitke: Dole sa spustila mela. Ľudia otvárali víno, šampanské... ale aj vrecká s múkou a krabice s vajcami... a začali to po sebe hádzať! Povetrie sa naplnilo bielou hmlou a výkrikmi, všade poletovala múka. Občas sa z davu vystrčila ruka a krútila fľašou ako budzogáňom, aby prúd spravodlivo striekal na všetky strany. Iní dali prednosť vode a striekacím pištoliam. Mala som setsakramentské šťastie, že schody boli akousi nepísanou hranicou. Schytala som len trochu perlivého a múky, ale i tak toho večer, keď som to zo seba vytriasala, bolo dosť na koláč. A na mokré telo sa mi lepili kúsky farebného papiera, vyzerala som ako polepená leukoplastom a cítila sa ako obaľovaný rezeň.

Takže, zatiaľ čo hore na balkóne Marijaia vrtela zadkom a trsala jak o život, dole sa to mydlilo! Vzduchom lietalo šampanské, konfety, múka a vajcia. Bolo to absolútne úžasné, fantastické, najlepší zážitok z celej dovolenky!

Boj trval asi dvadsať minút. Po akcii si, samozrejme, ako je dnes zvykom, každý robil selfíčka, čím špinavší, tým viac sa tešili. Niektorí boli takí obsypaní, že vyzerali ako múmie, iným po tvári stekali žĺtka. Dievčatá mali vlasy plné vajcových škrupín. 

Potom sa zamúčený a ovajcovaný dav začal rozchádzať. Okamžite nastúpili upratovacie čaty, autá i muži s hadicami. Umývali aj ľudí, tí sa slastne preťahovali v prúdoch vody. Ostatní sa nekašľali a naskákali do rieky tak ako boli, oblečení, obutí, po jednom i v skupinách, chalani nemo, baby s výskotom. Hupsli do rieky a čvachtali sa v nej, čo evidentne tiež patrí k tradícii, lebo z mosta sa na nich pozeralo celé mesto. Niektorí skočili i z toho mosta, ale len kým im to polícia nezatrhla. Na rieke boli pre istotu i člny so záchranármi.

O ôsmej dámy vyšli pred divadlo. Txupinera dostala drevenú odpaľovaciu rampu so strelou, stlačila gombík, odpálila raketu a Aste Nagusia sa začali. Marijaia sa pobrala do terénu, ponavštevovať stánky a oficiálne ich otvoriť. Členovia comparsas už na ňu čakali, mnohým na krku viseli praktické plastové poháre - veď párty bude do rána, načo zbytočne mrhať.

(Dokončenie nabudúce)

Guggenheimovo múzeum na brehu rieky Nervion
Guggenheimovo múzeum na brehu rieky Nervion 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
V sobotu ráno už na brehu rieky Nervion stáli stánky
V sobotu ráno už na brehu rieky Nervion stáli stánky 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Komparsa obeduje
Komparsa obeduje 
Obrázok blogu
Pregonero prečítal úvodné slovo, txupinera zatiaľ len stála a usmievala sa
Pregonero prečítal úvodné slovo, txupinera zatiaľ len stála a usmievala sa 
Potom sa na balkóne divadla Arriaga konečne zjavila Marijaia
Potom sa na balkóne divadla Arriaga konečne zjavila Marijaia 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Vzduchom lietalo šampanské, konfety, múka a vajcia
Vzduchom lietalo šampanské, konfety, múka a vajcia 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Tatiana Balajková

Tatiana Balajková

Bloger 
  • Počet článkov:  110
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mám nacestovaných pekných pár tisíc kilometrov a za sebou množstvo zážitkov. Ohadzovala som sa paradajkami, potkanmi, múkou i vajcami. Vyváľala sa v tulipánoch. Videla som perlových kráľov, koláčovú procesiu a extravagantné klobúky v Ascote. V kostýme Pierota som pózovala na stĺpe v Benátkach. Navštívila sviatok ruží, fialiek i karafiátu. Pomáhala pri výrobe koberca z kvetinových lupienkov, súťažila v chytaní mužov do sieťky na motýle... a o tom všetkom a ešte aj všeličom inom je tento blog. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu