Ako som v Londýne stretla Perlových kráľov a kráľovné

Autor: Tatiana Balajková | 25.9.2017 o 6:12 | Karma článku: 5,24 | Prečítané:  507x

Podľa tradície si každý z nich musí oblek ozdobiť sám, na jeden dokonale vypracovaný outfit padne aj tridsaťtisíc gombíkov, hotové dielo váži i tridsať kíl!

Kde bolo, tam bolo, žila raz v Londýne devätnásteho storočia jedna sirota - Henry Croft. V trinástich rokoch opustil detský domov a začal si zarábať ako zametač. Jeho najbližšími priateľmi sa stali pouliční predavači, ktorí celé dni chodili štvrťami a vykrikujúc ponúkali svoj tovar z vozíkov, ťahaných somármi. Nemali ľahký život - ak bola zima, veľa toho nepredali, ak ochoreli alebo zostarli, boli odkázaní len na seba. Žili z ruky do úst a veľmi rýchlo pochopili, že záchrana zhora, od privilegovaných vrstiev nepríde, musia si pomôcť sami.

A tak aj bolo - títo pozoruhodní ľudia si v každom obvode zvolili svojich ,,kráľov“ a vytvorili čosi ako prvé odbory. Ako komunita sa navzájom podporovali, starali sa o nemocných, nevládnych i o tých, ktorým sa práve nedarilo - vediac, že zajtra môžu byť na ich mieste. 

Mali svoj tajný slang, ktorému nerozumela ani ich vlastná mať. Aby ste si to vedeli predstaviť: ,,ísť na prasacie ucho“ znamenalo ísť na pivo, ,,včelí med“ boli peniaze, ,,pľuzgier“ = sestra, atď., celkom som sa pobavila. 

Šesťdesiattisíc gombíkov: Trhovníci mali i svoj vlastný, tak trochu parodický štýl obliekania. Odkukali ho od boháčov, u ktorých boli vtedy v móde perly. Aby boli ,,trendy“, na švíky pracovných nohavíc, teplých sák a na čapice si zo žartu začali našívať lacné perleťové gombíky, vďaka ktorým sa aj navzájom poznávali.    

Henry bol fascinovaný ich spôsobom života, no najmä štedrosťou. Ľudia, každý deň fackaní životom, nezatvrdli, práve naopak, záležalo im na druhých a vždy sa podržali v nešťastí. Rozhodol sa, že chce podobne pomáhať menej úspešným i deťom v sirotinci, kde vyrástol. Lenže na to, aby mohol zbierať peniaze, potreboval pritiahnuť pozornosť. A i tu sa inšpiroval svojimi priateľmi - začal zbierať gombíky a našívať ich na obnosený oblek. Niekto hovorí, že ich nachádzal na ulici, iný, že jedného dňa natrafil na brehu Temže na z lode vyhodený náklad, no to je už jedno. Henry kompletne pokryl staré sako i nohavice šesťdesiatimi tisícmi gombičiek, ktoré tvorili rôzne vzory a slogany ako ,,Všetko na charitu“ či ,,Zľutujte sa nad chudobnými“.            

A zaujal. Kdekoľvek prišiel, okamžite bol stredobodom pozornosti. Stal sa známou postavičkou a nemocnice, sirotince a charitatívne organizácie ho čoskoro žiadali o pomoc so zbierkami. Napokon ich bolo toľko, že nestíhal vybavovať všetky prosby a rozhodol sa zapojiť aj pouličných predavačov. A tak sa v roku 1875 zrodili prvé Perlové rodiny.

Henry Croft zomrel v roku 1930 a jeho pohreb bol veľkolepou udalosťou. Za truhlou kráčalo viac ako štyristo Perlových kráľov a kráľovien, princov a princezien. Odhaduje sa, že sa svoj život vyzbieral približne päťtisíc libier, čo by dnes bolo asi dvestotisíc. Priatelia naňho nezabudli, za rok nazhromaždili dosť peňazí na jeho sochu. Žiaľ, v roku 1995 ju poškodili vandali, a tak sa po zreštaurovaní nachádza v kostole St. Martins in the Field na Trafalgarskom námestí.

Inšpirovali Kylie Minogue: A Perlové rodiny dodnes hrdo pokračujú v tradícii a pomáhajú, kde treba. Tituly si odovzdávajú z generácie na generáciu, jeden hrdo nesie i prapravnučka Henryho Crofta. Každý londýnsky obvod má svojho Krála a Kráľovnú i ,,následníkov trónu“, ktorí budú jedného dňa oficiálne korunovaní.    

,,Pearlies“ vyzbierali a rozdali milióny, a hoci za to nič neočakávali, boli im udelené mnohé pocty, medaily a vyznamenania. Ako čestní hostia sa zúčastnili otváracieho ceremoniálu Letných olympijských hier v roku 2012 a šaty, napodobujúce ich štýl, mala na sebe i speváčka Kylie Minogue na koncerte na počesť diamantového jubilea britskej kráľovnej. Okrem toho každý rok koncom septembra slávia svoj sviatok, nazývaný Žatva perlových kráľov a kráľovien – v skutočnosti však ide o akési vďakyvzdanie starostov rôznych obvodov ľuďom, ktorí uplynulých dvanásť mesiacov nezištne, obetavo a dobrovoľne zbierali libru po libre, aby pomohli menej šťastným...

Tridsaťkilový oblek: Králi a kráľovné sa zišli o jednej pred budovou Guildhall Yard, vyparádení do svojich typických, žiarivých odevov. Veru bolo na čo pozerať. Henry Croft bol sirota, gombíky bol donútený našiť si sám – a tento zvyk sa udržal dodnes. Každý si musí oblek či kostým ozdobiť svojpomocne. Základné vzory sa obvykle dedia v rámci rodiny a majú svoj význam, napríklad podkova znamená šťastie, holubica mier, srdce charitu, kotva nádej, kríž vieru a kvetináče pouličných predavačov, no používajú sa i mystické symboly ako hviezdy, mesiac, strom života či božie oko. Na jeden dokonale vypracovaný outfit padne aj tridsaťtisíc gombíkov, hotové dielo váži i tridsať kíl! Neviem, neviem, či starčekovia a starenky kráčali tackavo kvôli veku alebo kvôli váhe gombíkov!

Niektorí Králi a Kráľovné posedávali na pripravených stoličkách, iní sa rozprávali so známymi a vystavovali tak na obdiv svoje saká, perleťové gombíky sa na slnku blyšťali, až nám oči prechádzali. Sú zvyknutí na pozornosť a keď ich niekto poprosil, s úsmevom zapózovali. Aj s anglickým humorom – jedna babička sa spýtala: ,,Mám zapózovať ako modelka?“ a poriadne si zdvihla sukňu a ukázala storočnú nohu!  

Keď z radnice vyšli aj slávnostne odetí starostovia v červených plášťoch a usadili sa, program sa začal a ja som sa zase čosi podučila o britskom folklóre.  

Prišiel aj blázon: Maypole dance je čosi ako tanec s ,,májom“, stromom, z ktorého visia farebné stuhy a tanečníci ich zapletajú a rozpletajú.

Nasledoval srandovný Morris dance. Jeho pôvod siaha pravdepodobne až do keltského obdobia, keď bol súčasťou rituálov vítania jari. Názov je zrejme odvodený od slova moorish, maurský, pretože v určitom období ho predvádzali so začiernenými tvárami.

Tancuje sa v skupinách, väčšinou mužských, ako hudobný sprievod slúži akordeón, husle alebo flauta. Páni hopkajú a poskakujú do rytmu, k sebe, od seba i do kruhu, pričom v ruke držia meče, šatky alebo palice. Predstavte si bradatých, pupkatých chlapov, ako skackajú, nežne mávajúc bielymi ručníčkami... Na odeve majú našité zvončeky, takže ešte do rytmu aj cinkajú, hop sem, hop tam.       

Mnohé skupiny majú aj svojho ,,blázna“, v tomto prípade to bol starší pán s copíkmi, v ružových šatôčkach. Prepletal sa pomedzi tanečníkmi zdanlivo mimo rytmu, no v skutočnosti aj jeho ,,vyrušovanie“ malo svoju presnú choreografiu. A do zostavy patrila i ,,beštia“ s nasadenou zvieracou hlavou.   

Potom vystúpili modernejšie zoskupenia, hudobníci a gajdoši v typických škótskych sukniach. Hrali a pritom pochodovali okolo námestia. A zase ten anglický humor - v istom momente na chvíľku zastali chrbtom k divákom a starenka, ocitnuvšia sa tesne pri jednom Škótovi, natiahla ruku, akože mu zdvihne sukňu! Nakoniec nezdvihla, ale rehlili sme sa všetci.   

Do záverečného ,,kola, kola mlynského“ sa zapojili aj Perloví králi a kráľovné, bolo to milé a dojímavé, lebo niektorí v pokročilom veku už mali problém aj s chôdzou, no čestné kolo si nenechali ujsť, i keď ich museli podopierať.

A potom sa všetci odobrali o pár ulíc ďalej, na slávnostnú omšu do kostola St Mary-le-Bow. Sprievod tvorili potleskom vítané Perlové rodiny, starostovia, všetci účinkujúci, ale aj somáre a psy, ťahajúce vozíky, vrchovato naložené potravinami, ktoré budú rozdané chudobným. Vozíky kedysi patrili k tradičnému vybaveniu trhovníkov a o zvieratá sa starali ako o seba, hovorilo sa: ,,Ak sa má dobre tvoj osol, máš sa dobre aj ty“. A tak štvornohí pomocníci nemohli chýbať ani na tejto prehliadke... 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Most nepodporí návrh Smeru o odchodoch do dôchodku

Smer sa pri návrhu zákona o budúcich dôchodkoch obráti na opozíciu.

DOMOV

Meno Kaliňákovej asistentky sa objavuje pri kauzách

Priezvisko Zuzany Pisoňovej sa viackrát objavuje v kruhu kamarátov exministra.


Už ste čítali?