reklama

Sviatok Díválí v Londýne

V stánkoch ponúkali sárí - aj s kurzom, aby ste vedeli, ako sa do neho ,,zamotať“ tak, aby ste pôsobili žensky a elegantne a nie ako dáka cuchta v plachte.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Díválí je jedným z najvýznamnejších festivalov hinduistov, sikhov a džinistov, oslavujú ho Indovia na celom svete. Jeho dátum je pohyblivý, pripadá na október alebo november a trvá päť dní.

V starovekej Indii pravdepodobne súvisel so žatvou a zberom úrody, no dnes si ľudia jeho históriu interpretujú podľa toho, kde žijú, či aké náboženstvo vyznávajú. Na severe krajiny sa spája s víťazstvom Rámu nad démonickým kráľom Ravanom, v južnej je to deň, keď Krišna porazil démona Narakasura. Podľa ďalšej legendy je Díválí oslavou manželstva bohyne Lakšmí a boha Višnu. Všetky verzie majú spoločné jedno - víťazstvo dobra nad zlom, nádeje nad zúfalstvom a svetla nad temnotou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sviatok sa spája aj s bohyňou šťastia a bohatstva Lakšmí. Štvorruká kráska vraj putuje krajinou a hľadá domácnosti, kde bude vítaná. Preto ľudia otvárajú okná i dvere a rozsvecujú tradičné olejové lampy diyas, aby ju k sebe privolali a zabezpečili si pohodu v rodine a zdar v podnikaní. 

Díválí, v celej forme Deepavali, znamená ,,rad lámp“, preto sa nazýva i Sviatok svetiel. Pre Indov má rovnaký význam ako pre nás Vianoce. Najprv svoje domovy poriadne poupratujú a vyzdobia ornamentmi rangoli - obrazcami, vytvorenými na podlahe z lupienkov kvetov, zafarbenej ryže, múky a piesku. Potom sa oblečú do tých najkrajších šiat, ovešajú šperkmi a idú si do chrámu uctiť Lakšmí. Navzájom sa navštevujú s príbuznými, susedmi a priateľmi a vymieňajú si darčeky a sladkosti. Rozsvecujú lampičky a sviece a zdobia nimi nielen byty, no i pracoviská, chrámy a verejné priestory. Malé svetielka večer blikajú aj na riekach či vo fontánach. Symbolizujú vnútorný pokoj a odháňajú temnotu. A nemôže chýbať záverečný ohňostroj...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cup sem, cup tam

Keďže množstvo Indov žije v Európe, nemusíte kvôli Díválí cestovať do Ázie. Vo Veľkej Británii tvoria druhú najväčšiu komunitu a každý rok svoj sviatok oslavujú na Trafalgarskom námestí. A spolu s nimi aj neindická časť spoločnosti, veď kto by si rád nepozrel prezentáciu tejto veselej, farebnej kultúry a neochutnal niečo exotické?

Už doobeda sa mestom pohybovali tmavé krásky, ovešané zlatom a pomaľované ornamentmi, ako trblietavé motýle sa občas roztancovali a lákali nás pred Národnú galériu. Námestie bolo plné stánkov, vo fontánach plávali lekná s malými sviečočkami, letmý vetrík ich pomaly presúval z miesta na miesto, tvoriac z nich zakaždým nové obrazy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O jednej sviatok otvorili deti ľudovým tancom Garba na oslavu bohyne Jagadamby, ako pestré vtáky vybehli na schody a rozohrali starý príbeh. Potom sa na balustráde zjavili šibalské modro-žlté opice, najprv sa účinkujúcim plietli pod nohy, no napokon sa k nim tiež pridali. Nasledovala nežná dievčenská skupina. 

A zrazu hudba zaznela len kúsok od nás, viete, taká tá trochu kvílivá, jačavá, chytľavá. Uprostred davu začali trsať tanečníci. Ženy v sárí, muži v slávnostných, vyšívaných blúzach, ovešaní strapcami, brmbolcami, korálikmi a zlatými šperkmi. Vytvorili kruh a ani sme sa nenazdali, schytili nás medzi seba. Nevadilo, že sme neovládali kroky, hlavný bol úsmev a radosť zo života. Cup sem, cup tam, pieseň bola nekonečná, takmer som prepotila baloniak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A na záver to tanečníci ešte raz roztočili sami. Ale ako! Pár krokov doľava, rýchla otočka, pár krokov doprava a nazad, vodcom bol vysoký Ind s ovolánikovaným slnečníkom. Čím ďalej tým rýchlejšie, ešte aj skúpe anglické slnko vyšlo, akoby chcelo vidieť to vírenie farieb. Žltá sa striedala s belasou, tu sa mihla ružová, tam zelená, ozdôbky hrkali a cengali, zlato sa jagalo a hádzalo odlesky na všetky strany. Pár krokov doľava, rýchla otočka, pár krokov doprava a nazad, tanečníci šli sa na doraz, takmer do vysilenia, ale stále s úsmevom... Odmenou im bol dlhotrvajúci potlesk.

Cuchta v plachte:

Unavení, ale veselí sme si šli vybrať dáke zaujímavé žrádielko a vôbec to nebolo ľahké, cudzokrajné lahôdky, pripravované na panviciach pred nami, rozvoniavali doďaleka a predavači dávali ochotne ochutnať zo všetkého, na čom spočinulo naše oko. 

Zatiaľ čo na pódiu hneď pod sochou admirála Nelsona sa striedali ďalšie tanečné a hudobné skupiny, poobzerali sme i stánky. Ponúkali tradičné indické šperky, kozmetiku a odevy, teda buď voľné nohavice a k nim dlhé košeľovité šaty alebo sárí. Aj s kurzom, aby ste vedeli, ako sa do neho ,,zamotať“ tak, aby ste pôsobili žensky a elegantne a nie ako dáka cuchta v plachte.

Najprv sa oblieka plátenná spodnička a horný diel – minitop. Samotné sárí je približne meter široký a šesť metrov dlhý kus látky, na jednom konci zdobený ornamentmi, na druhom obyčajný. Ten si zastrčíme za spodničku na pravom boku a postupne ju zastrkujeme okolo celého pása, až sa dostaneme zase dopredu. Teraz vytvoríme z tkaniny niekoľko skladov a tento ,,uzavretý vejár“ opäť upevníme pod sukňu. Voľnú časť znova obtočíme okolo seba, vedieme ju popod pravé rameno a prehodíme cez ľavé, kde ju môžeme pripnúť sponou. Ozdobný koniec sa nechá voľne visieť alebo sa prehodí cez hlavu ako kapucňa.

Toto si trikrát vyskúšate, pričom sa snažíte, aby sa to celé nerozsypalo a aby ste to vpredu nemali príliš krátke a vzadu dlhé ako chrobák Truhlík krovky, až sa nasrdíte, šesť metrov hodvábu odhodíte a kúpite si tzv. pandžábske šaty – pohodlné gate so šnúrkou v páse a tuniku do áčka, s dĺžkou po kolená. 

V ďalších stánkoch nám ukázali, ako sa vyrábajú olejové lampy diyas, mohli sme si nechať potetovať ruky henou, zatancovať si na bollywoodske hity, pomeditovať i zacvičiť jogu.

Londýnsky Díválí nie je bombastický sviatok, len jedna príjemne a pohodovo strávená 

nedeľa...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Tatiana Balajková

Tatiana Balajková

Bloger 
  • Počet článkov:  110
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mám nacestovaných pekných pár tisíc kilometrov a za sebou množstvo zážitkov. Ohadzovala som sa paradajkami, potkanmi, múkou i vajcami. Vyváľala sa v tulipánoch. Videla som perlových kráľov, koláčovú procesiu a extravagantné klobúky v Ascote. V kostýme Pierota som pózovala na stĺpe v Benátkach. Navštívila sviatok ruží, fialiek i karafiátu. Pomáhala pri výrobe koberca z kvetinových lupienkov, súťažila v chytaní mužov do sieťky na motýle... a o tom všetkom a ešte aj všeličom inom je tento blog. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu