Miláno - jedlo a nočný život

Autor: Tatiana Balajková | 20.11.2017 o 6:33 | (upravené 20.11.2017 o 14:03) Karma článku: 8,80 | Prečítané:  2841x

Taliani majú nacvičené dlhé, nudné a zbytočné monológy na tému á la Cimrman „Naša kuchyňa je najlepšia na svete a môžete o tom viesť spory, môžete s tým nesúhlasiť, ale to je tak všetko, čo sa proti tomu dá robiť.“

(dokončenie)

Azda najtypickejším milánskym jedlom je risotto allo zafferano (rizoto so šafránom). V ponuke miestnej kuchyne ďalej nájdete cotoletta alla milanese (milánsku kotletu), trippa (držky) a l′ossobuco (doslova teľacie mäso s kosťou s dierou – tá totiž obsahuje kostnú dreň, ktorá sa počas prípravy rozpustí a zjemní chuť omáčky. Dreň sa podľa milánskej tradície vyškrabuje malou lyžičkou, nazývanou „daňový výberca“). Od hladu určite nezomriete, v každej reštaurácii majú, samozrejme, aj široký výber cestovín.

Kečup a čierna voda

Na kulinársku tému sa ale radšej s domácimi nebavte! Majú nacvičené dlhé, nudné a zbytočné monológy na tému á la Cimrman „Talianska kuchyňa je najlepšia na svete a môžete o tom viesť spory, môžete s tým nesúhlasiť, ale to je tak všetko, čo sa proti tomu dá robiť.“ Potom nasleduje „Kečup je odporný americký vynález“ a „Varenie špagiet je posvätný obrad.“ (Cestoviny nesmú byť príliš tvrdé, ani príliš mäkké, ale al dente, teda na zub. Ako zistíte, že už také sú? Jednoducho! Buď hodíte pár špagiet o stenu a čakáte, či sa prilepia alebo vezmete uhlomer a keď visia z varechy v 90-stupňovom uhle, je to!)

Taliani až na výnimky aj v zahraničí chodia iba do talianskych podnikov, nemajú chuť ani odvahu ochutnať kuchyňu iného štátu. Ak to náhodou urobia, aj v slovenskej reštaurácii požadujú špagety, a potom sú zhnusení, že nemajú navlas rovnakú chuť ako v ich domovine. Smejú sa z našej kávy, že je to čierna voda a do čínskej reštaurácie by nevstúpili ani pod hrozbou smrti hladom. Iste mojej známej sa v Londýne chcelo zvracať už len pri pohľade na anglické jedlo: „Musela som chodiť do talianskej taverny, lebo ja anglickú stravu jesť nebudem – a keby tam nebola tá taverna, tak by som bola zgegla od hladu!“

Mäsiar z Prahy

 Na čerstvé morské potvory sa chodí do Pescherie Spadari, na čo ukážete, to vám hneď odchytia a na mieste usmažia. No a delikatesy u Pecka, to sú umelecké diela – choďte sa pozrieť na jeho lososa v aspiku či kaviárové jednohubky. Mimochodom, založil ju v roku 1883 František Peck, pražský lahôdkar, ktorého cieľom bolo vytvoriť najlepšiu predajňu mäsa a údenín v Miláne - a podarilo sa mu to, stal sa dokonca oficiálnym dodávateľom kráľovského dvora. 

Najlepšiu pizzu robia v Da Willy, no ak si neobjednáte stôl, budete si musieť vystáť rad. Nečakajte žiadnu romantiku, sem sa domáci chodia iba chutne a rýchlo najesť, potom zdvihnú kotvy a presunú sa do útulného baru. Ponuka je bohatá a ak si dáte boom, na polovičku pizze vám vyklopia aj cestoviny. Len si, preboha, nikdy nežiadajte kečup, tým sa v očiach domácich navždy znemožníte.

Naopak, romantiku nájdete v bistre/bare Martini na Corso Venezia, ktorý je výsledkom spolupráce známej značky alkoholu a návrhárov Dolce a Gabbanu. Síce sa nachádza kúsok od rušnej cesty, no sedíte v tichom dvore plnom zelene, servírky predvádzajú čipkové sexi modely DαG a ešte aj tie záchody sú zážitkom - na dverách je zrkadlo, takže sa na seba môžete pozerať, keď cikáte :)  

A ak si chcete odskočiť len na niečo rýchle, odporúčam jednu z prevádzok pekárne Princi - ich šaláty, pizze i koláče sú ako domáce, čerstvulinké, jednoducho božské!

Torta, čo smrdí ako nohy

Takmer na konci korza Venezia sa nachádza známa sicílska cukráreň bratov Freniovcov (Pasticceria Fratelli Freni) s viac ako storočnou tradíciou. Môžete tu okúsiť cannolo (rúrku z chrumkavého cesta, plnenú tvarohovým krémom), virgolu (ľahučké cesto s vanilkovým krémom a kúskami čokolády), minnu di vergine (v preklade „panenské ňadro“) s jemným, nepresladeným tvarohom a cassatinu (okrúhlu tortičku, obtočenú zeleným pásikom marcipánu).

Hlavnou špecialitou cukrárne je však marcipán (dodávajú ho aj do londýnskeho obchodného domu Harrods). Je neuveriteľné, čo z tejto suroviny dokážu vytvoriť ruky majstrov cukrárov - ovocie ako naozajstné, zubné protézy, obložené žemle i dubáky. Veď aj je drahý ako šľak!

Kedysi dávno výklad vysielal do sveta klamnú správu o tom, že ide o zelovoc, pretože košíky pretekali čerešňami a dekoratívne naaranžované misy jabĺk, hrušiek, mandarínok a fíg, čerstvých i akože nahnitých, boli také presvedčivé, že tam turisti chodili žiadať kilo banánov. Lenže majitelia sa najprv rozhodli prejsť na prírodné potravinárske farbivá, takže ovocie je teraz ako vyblednuté a po kríze (a vynútenom presťahovaní) sa zmenšil i výber. Zato však cez obed ponúkajú aj šaláty a slané torty (odporúčam červenú, so syrmi a orechmi, ktorú si jeden zákazník objednával ako ,,tú tortu, čo smrdí ako nohy.“       

No a na zmrzlinu treba zájsť do Cioccolati italiani. Do kornútku najprv nalejú horúcu čokoládu, a potom doň vrstvia zmrzlinu, tvarujúc ju ako lupienky rozvíjajúcej sa ruže. Darmo je, Taliani majú umenie v krvi.

Aperitivo:

Čo s načatým večerom, keď butiky zavrú a v nočných podnikoch ešte len krájajú zeleninu? Takmer všetky bary majú o určitej hodine „hluché“ miesta a práve na tento časový úsek kreatívni južania vymysleli „aperitivo“. Aby lokály nezívali prázdnotou, aby si ľudia mali kde dať pohárik po práci. Niekde sa začína o siedmej, inde neskôr, podľa toho, akej klientele je určený a trvá 2-3 hodiny.

Nie je to happy hour, nápoj vás nevyjde lacnejšie, skôr naopak, trochu si priplatíte. V cene je však voľná konzumácia chuťoviek, rozložených na pulte: cestovinových šalátov, rizota, pizze, salám, parmskej šunky, najjemnejšej mozzarelly, zapekaných palaciniek, nakladaných artičokov či ovocia od výmyslu sveta. V tom je práve tajomstvo dobrého aperitívu – prilákať ľudí, získať si meno, aby nabudúce prišli aj s priateľmi. Výhodou je, že kvôli lahôdkam cirkulujete po lokáli a pri tlačení sa okolo mís sa zoznámite s polkou mesta. Takže, kam sa naň vybrať v Miláne?

Najkrajší zažijete v hoteli Sheraton Diana Majestic (Viale Piave 42),  kde sa za nevábnou fasádou ukrýva rozľahlá záhrada, plná rozkošných zákutí, kvetov a fontánok. Najpriateľskejší zase v Yguana bare (Via Papa Gregorio XIV) alebo Milano Cafe (Via Procaccini 37). A najexkluzívnejší v Ceresio 7 - na streche s bazénom. Ak sa doň dostanete, lebo, priznám sa, mne sa to ešte nepodarilo. Raz sme si v hale odsedeli polhodinu, a potom sme to vzdali.

A čo tak kokteil v kostole?

V Gattopardo (Via Piero della Francesca 47)  si miesto rezervujte vopred, inak vás nevpustia ani ak máte blond vlasy a modré oči, a to je už čo povedať. Tento znesvätený kostol sa neskôr mení na diskotéku, kde kazateľnica slúži ako pult, no rátajte s cenou sto eur za fľašu sektu.

Aj rozkošná La Chiesetta (Via Paolo Lomazzo 12) je bývalý gotický kostolík, sedíte v ponurom prítmí, že ledva vidíte na fresky, čo vás obklopujú (mníšky, sŕkajúcej drink) a popíjate Svätú vodu, Judášovu krv, Spoveď a iné kokteily.

Populárne bary sú obvykle narvaté, lebo Milánčania sa chovajú stádovito. Pred podnikom, ktorý práve frčí, to vyzerá ako prvomájová demonštrácia, kým iné, i útulné, z neznámych dôvodov zívajú prázdnotou. Trend je tu nadovšetko. Za tie roky som neprišla na to, kto o ňom rozhoduje, jednoducho, jedného večera prídete na ešte včera nabité miesto a zrazu je prázdne... Takže to, čo tu píšem, berte s rezervou, možno už zajtra to nebude platiť!

Ako v háreme:

Nočný život sa odohráva najmä na korze Como a na Brere. Nezľaknite sa prázdnych priestorov, mnohé podniky sa začínajú plniť až po polnoci.

Či je teplo a či leje, všetko jedno, Taliani sú pudení ísť von a komunikovať. Nemusia byť dnu, postávajú s kokteilmi na uliciach, posedávajú na obrubníkoch a bavia sa.

V Executive Lounge (Via Toqueville) si budete si pripadať ako v háreme, záhrada je plná divánov s množstvom podušiek, všade blikajú sviečky. Na diskotéke Hollywood Corso Como 15 zaručene stretnete krásnu modelku alebo známeho futbalistu. Just Cavalli Caffé (Viale al Parco Luigi Camoens ) sa nachádza rovno pod 108 metrov vysokou vežou Torre Branca.  

Obľúbené sú i súkromné párty v historickej električke, ktorá fičí mestom, kým vy v nej hodujete a tancujete. Len sa nevykláňajte a nevyrevujte urážky na policajtov, je za to mastná pokuta.    

Malý tip na zaver:

Ak v dobrej nálade obídete pár barov a cestou domov dostanete chuť na niečo mňam, zastavte sa v pekárni Pattini na rohu ulíc Solferino a Ancona. Je otvorená do druhej, aj v noci je tu rušno ako za bieleho dňa, málokto totiž po nočnom záťahu odolá vôni čerstvo upečenej jablkovej, orechovej či broskyňovej crostaty. Posedieť si na lavičke a vychutnávať si ešte teplý koláčik proste patrí k milánskemu hýreniu! 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Most nepodporí návrh Smeru o odchodoch do dôchodku

Smer sa pri návrhu zákona o budúcich dôchodkoch obráti na opozíciu.

DOMOV

Žiadnu krízu necítim. Čo hovoria v koalícii na rozhodnutie Mosta

Bugár nebude rokovania s opozíciou považovať za porušenie zmluvy.

DOMOV

Meno Kaliňákovej asistentky sa objavuje pri kauzách

Priezvisko Zuzany Pisoňovej sa viackrát objavuje v kruhu kamarátov exministra.


Už ste čítali?