Ako si vybrať kávu v Taliansku?

Autor: Tatiana Balajková | 1.1.2018 o 6:54 | (upravené 1.1.2018 o 10:33) Karma článku: 11,25 | Prečítané:  4724x

Je to jednoduché, stačí vedieť, čo sa skrýva pod názvami káva americká, opravená, utopená, škvrnitá, dlhá, bledá, námornícka, zrušená...  a budete expert

Viete o tom, že káva bola objavená už okolo roku 850?

Legenda hovorí, že jedného dňa etiópskeho pastiera Kaldiho prekvapilo bláznivé vyvádzanie jeho obvykle ospalých kôz - po tom, ako sa nažrali neznámych červených bobúľ. Ochutnal ich a i on pocítil príval energie. Následne sa o povzbudzujúcom účinku plodov dozvedel istý mních a rozhodol sa využiť ho. Nie je jasné, či to bol práve on, kto ako prvý uvaril horúci nápoj, no isté je, že z Etiópie sa kávovník rozšíril do susedných krajín i ďalej. 

K nám sa káva dostala vďaka Turkom - keď v roku 1683 porazení utekali od Viedne, nechali za sebou viacero vriec s čudnými zrnami. Rakúšania zistili, že z ich prášku si nepriatelia pripravovali aromatický mok a čoskoro ho začali robiť aj oni. V niektorých krajinách Európy sa už káva síce pila, no len vo Viedni sa stala dôležitou súčasťou sociálneho života - tu sa zrodili prvé kaviarne, kam ľudia chodili nielen chlipkať tmavú tekutinu, ale i čítať a konverzovať.    

Pápež ju schválil

V Taliansku kávu poznali už v roku 1570, zo svojich potuliek po svete ju priniesol lekár a botanik Prospero Alpino. Spočiatku sa predávala za drahé peniaze iba v lekárňach, tento luxus si mohli dovoliť len bohatí. Veľkou prekážkou jej rozšírenia boli kresťanskí fanatici, považujúci ju za ,,nápoj diabla.“

Po mnohých žiadostiach o jej zakázanie sa pápež Klement VIII koncom 16. storočia rozhodol zvolať konzílium a posúdiť situáciu. No sotva ochutnal čierny mok, nadšene zvolal: ,,Tento diablov nápoj je taký dobrý, že ho musíme pokrstiť!“ Káva teda dostala požehnanie z najvyšších miest a už nič nebránilo jej šíreniu po Apeninskom polostrove. Dnes neodmysliteľne patrí k talianskemu spôsobu života, hoci v rebríčku množstva vypitej kávy na osobu na počudovanie vedie Fínsko (12 kg ročne), Taliani s 5,9 kg sú iba na dvanástom mieste.    

Barman musí padnúť alebo zvíťaziť

Pravý Talian si kávu nevarí doma, radšej si niekoľkokrát denne zájde do obľúbeného baru. Je naň napojený pupočnou šnúrou: ráno sa zastaví na kapučíno a teplý croissant, o desiatej príde s majiteľom prebrať včerajší futbal a okolo obeda nastáva koniec sveta: o dvanástej sa v baroch celého Talianska otvoria dvere a minimálne dve hodiny sa nezavrú. Dnu vchádza nepretržitý prúd ľudí: všetci úradníci z okolia, náhodní okoloidúci a šéfovi známi a všetci chcú kávu a musia ju dostať IHNEĎ, či prší, či je zemetrasenie alebo padajú z neba fúriky, inak by ich organizmus, naprogramovaný na pravidelný prísun kofeínu, skolaboval. Ten, kto cez obed obsluhuje bar, pracuje dve hodiny ako robot: vloží šálky pod kávovar, zapne ho, vypne, vytiahne šálky, otočí sa a položí ich pred seba na pult. Nedá sa to zastaviť, nedá sa oddýchnuť, kávovarný proces sa nesmie prerušiť, barman musí padnúť alebo zvíťaziť.

A k tomu si ešte predstavte, že každý hosť má iné želanie. Jeden chce jednoducho caffé, ďalší miniatúrne ristretto, iný cappuccino lungo, prípadne požaduje na penu kakao, čokoládu alebo vanilku, atď.

Viete si predstaviť tie nervy talianskych barmanov?! Ja áno, pretože popri škole som si privyrábala v jednej cukrárni. Priznávam, že s mojím príchodom sa celkom iste znížila kvalita podávanej kávy a najmä kapučína – pochopila som, že mi nie je dané v tomto živote zvládnuť nemčinu, ani napenenie mlieka. To je totiž hotové umenie, zobáčik so vzduchom musí byť do hrnčeka namierený pod určitým uhlom a napenené mlieko má byť hladké, bez bublín a letné. Ja som pri „penení“ buď zasiahla štedrou dávkou všetko v okolí jedného metra alebo bola pena taká vrelá, že kapučíno klokotalo. (Ale zato zmrzlinoví zákazníci ma zbožňovali – na rozdiel od majiteľa, ktorý produkoval najmenšie porcie z celého Milána, ja som plnila miniatúrne mištičky kopcom – veď kto platí, nech si užije, nie?)

Tak akú?

Človek, neznalý pomerov, môže mať s výberom kávy v Taliansku občas problém, ale ak viete, čo sa skrýva pod jednotlivými názvami, určite si nájdete tú svoju. Tu je zoznam najznámejších:

Caffé – obyčajná káva, pre našinca obvykle dosť malá.

Caffé macchiato (škvrnitá) - črpnú vám do nej trochu peny ako do kapučína

Ristretto - miniatúrna, silná káva na jeden hlt.

Cappuccino - do tretiny šálky káva, zvyšok tvorí mliečna pena, ktorá nesmie byť horúca - nápoj sa môže piť ihneď, inak nebol správne pripravený. Taliani ho obvykle nepijú po jedenástej

Cappuccino con cacao - káva sa najprv posype kakaom, potom sa na ňu leje mliečna pena. Šikovní barmani to robia tak obratne, že vďaka kakau a pene vytvoria obrázok - palmu, kvetinku, srdce, ale i labuť...   

Cappuccino lungo (dlhé) alebo cappuccino scuro (tmavé) - kapučíno, kde je viac kávy ako peny (môžete ho požadovať aj s kakaom, čokoládou alebo vanilkou)

Cappuccino corto (krátke) alebo cappuccino chiaro (bledé) - tam je pomer kávy a peny opačný.  

Matcha cappuccino - pozor, nejde o kávu, namiesto nej sa použije prášok zeleného čaju matcha a doplní sa našľahanou penou  

Caffé americano - podáva sa s džbánikom vrelej vody, vy si dolejete, koľko chcete

Caffé lungo (dlhá káva) - káva do troch štvrtín šálky

Caffé doppio – dvojitá

Marocchino (Maročan) - minikapučíno v sklenenom poháriku, posypané kakaom a malými kúskami čokolády. Rôzne bary môžu robiť rôzne verzie.

Caffé shakerato - šejkrovaná s ľadom, zmrzlinou a vanilkou.

Caffé affogato (utopená) - zmrzlina, zaliata kávou

Caffé corretto - káva ,, opravená“ či ,,skorigovaná“ alkoholom, môže ísť o pálenku grappu, koňak alebo čo si zaželáte

Caffé freddo (studená) - osladená a odstáta v chladničke, v lete veľmi osviežujúca
Caffé con panna - so šľahačkou

Caffé latte - biela káva, v podstate ako kapučíno bez peny  
Caffé d´orzo - jačmenná - tiež môže byť malá, veľká, so šľahačkou...

Decaffeinato - bez kofeínu

Latte macchiato (škvrnité mlieko) - pohár horúceho, napeneného mlieka a k nemu džbánik kávy, vy si ju namiešate v pomere, v akom chcete

Caffè al ginseng - káva so ženšenom, na môj vkus dosť sladká   

Caffè salentino (typická pre Salento) - s ľadom. Buď dostanete kocku ľadu do kávy alebo prelejete kávu do pohára s ľadom. 

Caffè alle nocciole (s orieškami) - káva so šľahačkou a posekanými lieskovými orieškami

Caffè allo zenzero e canella - so zázvorom a škoricou

Caffè all’anice - s anízovým likérom na dobré trávenie

Caffè del marinaio (námornícka) - jej úlohou bolo kedysi zohriať námorníkov za studených dní, robí sa na rôzne spôsoby, ale nikdy nesmie chýbať rum a anízový likér. Pije sa horúca.

Caffè viennese (viedenská) - so šľahačkou, ale nielen - môže sa líšiť od tej verzie, akú poznáme my  

Caffè alla parigina (parížska) - dve tretiny kávy, jedna kakao, s koňakom a šľahačkou

Caffè aromatico: (aromatická) - do kávy sa pridá škorica a klinčeky, nápoj sa nechá odstáť v chladničke. Podáva sa studená s tenučkým plátkom citrónu

Bicerìn - typická pre piemontský región. Na vrstvu horúcej čokolády sa naleje káva, a potom našľahaná mliečna pena

Caffè sospeso (zrušená alebo ,,visiaca") - ide o milý zvyk, pochádzajúci z Neapola: ak bol niekto šťastný, že sa mu niečo podarilo, dal si jednu kávu, ale zaplatil dve - tú druhú si potom neskôr vyzdvihol niekto, kto na ňu práve nemal... Proste otvoril dvere a spýtal sa: ,,Nie je tu dáka ,,zrušená“ káva?“  

A určite existuje ešte množstvo iných, miestnych variácií...

Keksy sú seriózna záležitosť

Len malá kuriozita na záver: K rannej káve si Taliani často dávajú špeciálne keksy. Špeciálne je na nich to, že keď ich namočíte do kávy, nasosajú tekutinu, ale nerozpadnú sa okamžite na prvočinitele ako napríklad naše obyčajné slovenské. Zmäknú, ale dá sa z nich relatívne elegantne odhrýzať. (Špeciálne je aj to, že ich môžete jesť len ráno - keď ma taliansky známy prichytil ohrýzať ich cez deň len také suché - mňam - skoro skolaboval. V talianskom stolovaní platia setsakramentsky prísne pravidlá, ktoré nehodno porušovať).

Raňajkové keksy sú seriózna záležitosť! Asi pred rokom som kdesi čítala správu o tom, že cukrár Felice Tocchini z Worcesteru vyrobil sušienku, ktorá v horúcom nápoji vydrží celú minútu, kým sa zmení na mazľavú kašu. To je revolúcia! Prekonal tým totiž rekord iného pečiva, ktoré sa rozmoklo už po 25,5 sekundách. Tento génius zbavil dilemy tých, čo každé ráno ako Hamlet riešili životne dôležitú otázku: ,,Namáčať či nenamáčať?“

Pán Tocchini vraj experimentoval tri týždne so stovkami rôznych zložiek, až vytvoril majstrovské dielo z vanilky a čokolády. Recept je, samozrejme, tajný, no zdá sa, že tajomstvo je vo vaječnej glazúre, natretej na keksy predtým ako idú do trúby...  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Most nepodporí návrh Smeru o odchodoch do dôchodku

Smer sa pri návrhu zákona o budúcich dôchodkoch obráti na opozíciu.

DOMOV

Žiadnu krízu necítim. Čo hovoria v koalícii na rozhodnutie Mosta

Bugár nebude rokovania s opozíciou považovať za porušenie zmluvy.

DOMOV

Meno Kaliňákovej asistentky sa objavuje pri kauzách

Priezvisko Zuzany Pisoňovej sa viackrát objavuje v kruhu kamarátov exministra.


Už ste čítali?