Najlepší karneval? V katalánskom Sitges (1)

Autor: Tatiana Balajková | 29.1.2018 o 6:26 | (upravené 29.1.2018 o 10:16) Karma článku: 3,42 | Prečítané:  583x

Súčasťou sú preteky v jazde na posteli. Kuchári si viezli hrniec so špagetovým dieťaťom, sliepky stihli popri behu ešte aj rozdávať vajíčka. Súťažili milí Amorkovia, drzé Červené Čiapočky, zubatí anjeli, ľudožrúti i spermie.

------------

Ani Španieli si nenechajú ujsť poslednú možnosť poriadne sa naposledy najesť, napiť a zabaviť. Karneval sa začína Tučným štvrtkom (Jueves Lardero) a končí sa v Popolcovú stredu (Miercoles de Ceniza) parodickým pochovaním sardinky, ktoré symbolizuje začiatok pôstu.

Najviac sa vraj oslavuje v Katalánsku, kde to bolo za Franca zakázané, a tak sa možno ľudia snažia vynahradiť si stratené roky. A najúžasnejšia atmosféra je v mestečku Sitges kúsok od Barcelony. Navštívila som ho viackrát, pri rôznych príležitostiach a závidím, ako sú miestni občania úzko prepojení. Svoje sviatky organizujú spoločne, plánujú ich rok vopred, stretávajú sa, diskutujú, pripravujú kostýmy i program, a napokon si to spolu i užijú.

Ku koloritu prispieva aj excentrický karneval homosexuálnej komunity, paralelne sa odohrávajúci v uličkách centra, kde uvidíte veci nevídané a zažijete veci nezažité.

Námorníci na podpätkoch

Scenár je každý rok takmer rovnaký. Jeho veličenstvo Carnestoltes - Karneval so svojou suitou prichádza oficiálne do mesta vo štvrtok večer. Prejde sa po promenáde, stretne sa s kráľovnou dospelou i detskou.

V piatok sprievod roznáša veselosť po školách, domovoch dôchodcov a opatrovateľských ústavoch. Za súmraku sa presunie na koncert na námestí Cap de la Vila. Obecenstvo tvoria rodinky a skupiny priateľov v maskách, ktorí to berú ako rozcvičku pred tým, ako zapadnú do jedného z barov na párty. Z nášho hotela vyrážala na akciu skupinka sexi námorníkov - na hlave biele lodičky a výrazný mejkap s čiernymi linkami, hrude obtiahnuté pásikavými tričkami, biele nohavice a nohy s krikľavo červeným lakom nasunuté v sandálikoch na podpätiskoch, v akých by som ja prešla tri kroky a vykĺbila si nohu až v panve.

Elvis ponúkal olivy

V sobotu ráno o desiatej mali veličenstvá naplánovanú návštevu tržnice.

Najprv som začula húkať sirénu, potom zazrela policajné auto a za ním obrovský voz v tvare gitary, na ktorom stáli tentokrát až dvaja králi – Michael Jackson a Elvis Presley ako živí. Ich sprievod tvorili svetoznámi speváci, boli tam Beatles, ABBA, Kiss, Boney M, Britney Spears, Shakira, David Bowie, Mick Jagger, George Michael, Tina Turner, Marilyn Manson, Freddie Mercury a mnohí ďalší, všetci perfektne, profesionálne namaskovaní. (Téma sprievodu sa každý rok mení, pri mojej druhej návšteve sa hlavná skupina inšpirovala drakmi).   

Králi vošli do tržnice na vyvýšených vozíkoch s reproduktormi. Geniálne namiešaná hudba by roztancovala aj mŕtvoly, samé disko, čo pieseň, to hit. Za kráľmi šla družina, potom diváci, a celé toto ozlomkrky trsalo, tancovalo, poskakovalo a vyspevovalo! Aj ja! Netušila som, že sa ešte v mojom veku dokážem takto odviazať. Proste úžasná atmosféra! Len sme tak chodili  hore-dole okolo stánkov, speváci občas vliezli za pult a fotili sa s predávajúcimi – tí boli, samozrejme, tiež v maskách, v mäsiarstve napríklad obsluhovali štyri postaršie nevesty. Vrcholne absurdný okamih nastal, keď Elvis vzal do ruky mikrofón a pohojdávajúc panvou, snažil sa predávať olivy... Michael Jackson neprejavil obchodného ducha, sledoval rivala odhrýzajúc si z klobásy, ktorú mu ktosi daroval.

Sprievod mal do hudby namiešané aj kúsky hitov prítomných účinkujúcich, na ktoré dotyční skočili do stredu kruhu a imitovali svojho speváka. Kým spievala konkurencia, každý si tancoval, ako chcel - bola sranda vidieť Princa takmer brejkovať alebo Cher tancovať s Marilynom Mansonom. Bola som úplne očarená náladou, odviazala som sa a vybúrila ako v šestnástich na diskotéke.

Súťažili Červené Čiapočky i spermie

O dvanástej sa v krivolakých uličkách konali preteky v jazde na posteli. Súťažiacich musí byť minimálne päť, pričom jeden sedí, ostatní utekajú a tlačia netypický dopravný prostriedok. Body sa získavajú nielen za rýchlosť, ale aj za masky. Kuchári si viezli hrniec so špagetovým dieťaťom, za väzňami pelášil ako posledný policajt, sliepky stihli popri behu ešte aj rozdávať vajíčka. Súťažili milí Amorkovia, drzé Červené Čiapočky, zubatí anjeli, ľudožrúti, spermie i nedepilované ,,dámy“, chalani v babských plavkách s čiernou vatou našitou pri rozkroku. Postele zleteli dole kopcom jedna za druhou, za nimi nasledoval opäť kráľovský sprievod. Pretrsali sme s ním až na námestie, kde sa odovzdávali ceny a kde niektorí súťažiaci rituálne rozmlátili svoje postele.     

Potom sa ľudia vybrali na obed do reštaurácie, na prechádzku popri mori alebo si pospať pred nočným hýrením.

Večerná divočina

Večer sa začal vystúpením 150-člennej sitgeskej perkusionistickej skupiny Markatú, ktorá bubnujúc obišla centrum. Táto ,,disciplína” sa už dostala aj k nám, možno ste ju videli. Mňa nejako veľmi trieskanie neberie, ale tu som prvýkrát pochopila jeho silu.

Predstavte si masu ľudí, každý si nesie dáky bicí nástroj, či už tamburínu, bubienok, bubnisko veľký ako kotol či špeciálne ,,paličky“. ,,Dirigent“ kráča na čele, otočený k súboru a udáva rytmus. Či chcete alebo nie, o chvíľu zistíte, že sa aj vy kolíšete v nákazlivom rytme. Hudobníci sa pomaly posúvajú, trieskajúc odušu na svoje inštrumenty, niektorí s úsmevom pre divákov a niektorí so zavretými očami a zaťatým výrazom. Rytmus sa zrýchľuje, hluk zosilňuje a hoci sa zdá, že v tom musia mať chaos, po čase rozoznáte jednotlivé ,,skladby“. Vrcholom je, keď si bubeníci mohutný bubon vyhodia nad hlavu, jednou rukou ho držia a druhou doň bijú, akoby boli v tranze...

Králi a kráľovná si plnili ďalšie povinnosti, obtancovali obchody, bary a diskotéky. Aj my sme sa snažili zapadnúť na drink, ale nájsť miesto nebolo ľahké. Neveľké centrum je síce plné barov, no všetko bolo zapratané domácimi i turistami z celého sveta, telo na telo. Doslova sme sa pretláčali cez davy v maskách, popri kompletnej Addams family, Popoluške, skupinke svietnikov a dalmatíncov. Okolo ,,pánskych“ barov postávali chlapíci rôznych vekových i váhových kategórií v pánskej i dámskej bielizni. Vyparádení a vymaľovaní transvestiti s hoch gestami pózovali a hrdo predvádzali dokonalé nohy na dvanásťcentimetrových ihličkových podpätkoch. Veci, čo majú ostať skryté, sa tu voľne vystavovali na obdiv. Polonahý anorektický mladíček bol odetý iba do ,,puzdra“, vzadu uviazaného na mašličku. Muž, prezlečený za biskupa, mal vzadu do sutany vystrihnutú dieru a neustále sa predkláňal, aby bolo jasné že slipy nechal doma – bolo mu vidno až do slepého čreva. Ďalší, v dlhých voľných šatách, tancoval a pred každým, čo šiel okolo, i pred ženami, sa uklonil, zdvihol sukňu a predviedol ,,korunné šperky“. 

Všade bol hluk, z každého podniku sa linula iná hudba, všade to žilo, všade to hralo, dunelo, zunelo. Napokon sa nám podarilo dostať ku kokteilu a napriek stiesneným pomerom si trochu i zatancovať.           

(Dokončenie nabudúce)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Príbeh Bonaparte: stavba, ktorou nepohne ani kauza Bašternák

Komplex vzbudzoval rozruch od začiatku.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

O slobodu sa dá aj prísť

Ani ústava nemusí vydržať všetko.


Už ste čítali?