Ako Španieli pochovávajú sardinku (2)

Autor: Tatiana Balajková | 5.2.2018 o 6:40 | (upravené 5.2.2018 o 10:07) Karma článku: 3,20 | Prečítané:  446x

Karneval sa končí parodickým pohrebným sprievodom a spálením symbolickej figúry. Potom príde v skromnom šate pani Pôstová s košíkom pocukrovaných šišiek, ktoré rozdá davu.  

-----------------

(dokončenie)

Ráno boli chodníky doslova prešťaté, všade fľaky, smrdelo to ako šľak.

Myslela som, že všetci budú ešte spať a na detský karneval, začínajúci na poludnie, príde päť a pol človeka, ale napokon som sa takmer nedostala na promenádu! Ulicami sa valili davy a davy ľudí v maskách, ktorí prišli špeciálnymi vlakmi z Barcelony - Katalánci, Španieli, cudzinci.

Deti s maskou a keksami

Ako prvý prešiel okolo nás kráľovský sprievod, potom nasledovali vyzdobené a vyhrávajúce vozy, ťahané traktormi. Deti v kostýmoch boli na nich, pred nimi i za nimi. Malé i také, ktoré snáď už mohli piť. Najmladší účastník mal ešte cumeľ a iste ani netušil, kde je a čo sa deje. Drobce boli pri živote udržiavané jedlom, každý v ruke držal vrecúško a chrúmal keks.

Skupiny mali nacvičenú choreografiu, niektoré boli zohraté, iné vôbec, ale o to nešlo, hlavne, že sa všetci bavili. Tanečníčky samby sa sotva odnaučili chodiť na nočník, no už zvládali ťažké pohyby. Držali sa takmer v rytme, publiku hádzali oslnivé úsmevy a správali sa ako profesionálky. Prichádzali skupinky oranžové, ružové, žlté, zelené, zlaté.... na slnku až tak žiarili.  

Všetci účastníci si niesli vlastnú igelitku, plnú farebných papierikov a radostne ich rozhadzovali. Malí aj spýtavo, akoby čakali, či nedostanú poza uši, keď tetu obhodia kilom výstrižkov. Hudba dunela a krikľavý had sa veselo natriasal v rytme, zasýpaný tonami konfiet. Na konci sme boli všetci ako zasnežení a ulice biele, deti z publika sa v tom s rozkošou váľali. Ja mať päť rokov a zažiť niečo takéto, tak sa zbláznim od radosti! 

Po sprievode nik nešiel domov, bola by škoda nevyužiť nádherné počasie. Kým u nás doma sme ešte klepali kosu, tu už bolo osemnásť stupňov. Celé mestečko sa zmenilo na rozprávku. Masky sa prechádzali po promenáde, kde na ne z paliem čvirikali zelené papagáje. Keďže do reštaurácií sa vôbec nedalo dostať, mali rezervácie na celý deň, mnohí si urobili piknik na pláži. Najedli sa, napili, pospali si. Skupinka väzňov sa opaľovala, Simpsonovci naháňali uletený balón, múmie si naprávali uvoľnené obväzy. Videli ste už Snehulienku stavať hrad? A Červenú Čiapočku vyklápať formičky?   

Proste pohoda. Len na skaly, na ktorých sa nad morom vypína miestny kostol, divo narážali veľké vlny a trieštili sa na tisícky striebristých kvapiek... a na kameňoch kúsok pod svätostánkom sedel v polohe lotosového kvetu budhistický kňaz a karneval-nekarneval, so zavretými očami bol pohrúžený do meditácie...

Svätojánske mušky i mexické smrtky

Sprievod dospelých, Rua de la Disbauxa (Cesta bezuzdnosti) sa začínal o ôsmej, no už o šiestej som mala problém pohybovať sa mestom. Ulice boli uzavreté zátarasami a zapchaté divákmi, odhodlanými vystáť si najlepšie miesta. Žiadny div, sitgeský karneval je najdivokejšou hetero aj homo párty v Španielsku, zúčastňuje sa ho okolo päťdesiat vozov, tritisíc tancujúcich účastníkov a tristotisíc zábavychtivých divákov.

I ja som si odstála svoje, lebo hoci farebná masa vyštartovala takmer načas, kým dorazila kľukatými uličkami na promenádu, prešla ďalšia hodina. No potom už nasledoval jeden voz za druhým, brazílske tanečnice v sexi kostýmoch z peria, svätojánske mušky so svietiacimi krídlami, nežné motýle, mexické smrtky, jašteričky a jašteričiakovia, francúzski šľachtici v spodnej bielizni, faraóni i necudná transvestitná skupinka v akože nahatých kostýmoch, ktorá predviedla striptíz a svoje dlhé ,,ústrojenstvo“...  

Prehliadka bola nekonečná, v zástupe šli mladí, starí, krásni, škaredí, v kostýmoch úsporných, bláznivých i neslušných, všetci na chvíľu zabudli na bežné starosti a veselili sa a natriasali v rytme a natešene nám pózovali, mávali a posielali bozky. Šatstvo, posiate flitrami, v žiari reflektorov hádzalo odblesky doďaleka a zhora sa opäť sypal konfetový sneh...

Okolo jednej sprievod začal dochádzať do cieľa - na námestie Cap de Vila, kde ho čakala kráľovská družina. No nemyslite si, že si zaželali dobrú noc a šli do postele! Tu sa hýrilo do rána a do roztrhania tela, králi si zatancovali s každou jednou skupinou, čo dorazila, pofotili sa s účastníkmi, ale aj s divákmi. Bubeníci chytili druhý dych, zrazu sa nocou nieslo dunenie, akoby vyvolávali dážď, pridali sa i hudobníci z iných kapiel. Najväčší úspech mala hymna karnevalu, začínajúca pomaly, no postupne zrýchľujúca, čoraz rýchlejšia a rýchlejšia a vťahujúca vás do diania, i keby ste nechceli... Však som sa aj na druhý deň zobudila s pekne ochrapteným hlasom. 

Nakoniec prišla pani Pôstová

V utorok sa ešte raz konal detský i dospelý sprievod, no rozlúčka so zábavou sa na rozdiel od iných krajín konala až v Popolcovú stredu. Vtedy sa začína pôst, štyridsať dní, počas ktorých sa kresťania fyzicky aj duševne pripravujú na jeden z najdôležitejších sviatkov – Veľkú noc, spájanú so vzkriesením Ježiša.

V Sitges, podobne ako i v ďalších katalánskych a španielskych mestách, sa karneval končí ,,pochovaním sardinky“, v skutočnosti pochovaním minulosti - všetkého zlého, čo sa stalo v poslednom roku, aby ľudia mali pred sebou budúcnosť ako čistý, nepopísaný list, aby sa v nich opäť zrodila nádej a nové sily. Akt vrcholí spálením symbolickej figúry, obvykle spomínanej rybky. A ryba by mala byť v tento deň i na tanieri.       

Úmrtie sardinky bolo oznámené úradným parte a večer šiel mestom na jej počesť ďalší sprievod, tentokrát parodický pohrebný. Tí, čo ešte včera trsali v jagavých kostýmoch, boli v čiernom (i keď flitre nechýbali). Tanečnice, deti na vozoch, páni v oblekoch a s pochodňami v rukách, nik nevystrájal, všetci mali smutné tváre, niektorí predstierali i plač. Ešte aj tie bubny zneli akosi pomaly a unavene. Kráľ, vezúci sa na tróne, rozdával vzdušné bozky divákom, ktorí ho prišli naposledy pozdraviť. Sprevádzali ho srdcervúce melódie zo Schindlerovho zoznamu.           

Trúchliaci pochod dorazil na pláž la Fragata, kde sa za náreku pozostalých konala oficiálna rozlúčka. Jej súčasťou bolo čítanie žartovného testamentu, poslednej vôle odchádzajúceho, ktorým sa definitívne skončil úžasný týždeň hriechov a výstrelkov. Zazneli salvy, zarachotil ohňostroj a ,,sardinka“ vzplanula...    

A potom sa zjavila la Cuaresma, pani Pôstová. Sprievod sa vrátil na námestie Cap de la Vila, kde táto dáma v skromnom šate prečítala svoj Zeleninový manifest a rozdala davu pocukrované šišky. Obdobie odriekania sa začalo...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dnes píše Matúš Ritomský

Dnes už vieme, že kto nemá zbrojný pas, nie je skutočný Slovan

Maska pacifizmu padla.

Píše Mikuláš Dzurinda

Únia sa musí zmeniť na federáciu (píše Mikuláš Dzurinda)

Aby Únia vzbudzovala nádej aj rešpekt.


Už ste čítali?