Veľká noc vo Florencii

Autor: Tatiana Balajková | 2.4.2018 o 6:48 | (upravené 4.4.2018 o 12:17) Karma článku: 3,56 | Prečítané:  969x

Arcibiskup počas omše odpáli rozbušku, holubica presviští kostolom, vyletí von, treskne do vozu a rozpúta ohňostroj. Tou istou cestou sa musí vrátiť k oltáru! Len ak úspešne preletí trasu tam i naspäť, znamená to priaznivý rok

(dokončenie)

Táto tradícia má svoje korene v prvej križiackej výprave, ktorej cieľom bolo vyslobodiť Boží hrob z rúk moslimov. Po krutom a krvavom boji sa napokon rytierom v júli roku 1099 podarilo zmocniť Jeruzalema a opäť získať vládu nad Svätou zemou.

Prvý, komu sa podarilo vyliezť na hradby mesta a upevniť na nich bielo-červenú zástavu, bol florentský šľachtic Pazzino de‘ Pazzi. Ako odmenu za statočnosť mu jeho veliteľ Gotfried Bouillonský daroval tri kamenné úlomky z Ježišovho hrobu.

Kapitán bol po návrate do vlasti v roku 1101 oslavovaný ako hrdina a relikvie uložil v rodinnom paláci. Neskôr boli premiestnené do kostola Santa Maria Sopra Porta, potom do susedného San Biagio a od roku 1785 sa nachádzajú v kostole Chiesa di Santi Apostoli.    

Triumfálny ,,trhan“:

Podľa legendy sa križiaci po oslobodení Jeruzalema, na Bielu sobotu, zišli v bazilike Božieho hrobu, pomodlili sa, požehnali oheň a rozdali ho všetkým ako symbol očistenia. Pazzi sa rozhodol tento zvyk rozšíriť i doma. Na rozhorenie plameňa v katedrále boli používané iskry, vykresané zo spomínaných posvätných kameňov a na Bielu sobotu si sem chodili pripáliť pochodne mladí ľudia z celej Florencie, aby potom chodili po uliciach a vyspevovali chválospevy. Procesia roznášala očistné svetielka do každej domácnosti, do každého ohniska, bohatým i chudobným.         

Časom pochodne nahradil rebrinák s kotlom s horiacimi uhlíkmi, ktoré boli rozdávané veriacim, zhromaždeným pred katedrálou. Pravdepodobne v štrnástom storočí sa prešlo na tzv. výbuch vozu, ,,scoppio del carro", spojený s ohňostrojom. Voz nechala postaviť rodina Pazzi, ktorá mala na starosti i celú organizáciu. O privilégium prišla nakrátko v roku 1478, keď ju obvinili zo sprisahania proti Mediciovcom, no po ich vyhnaní v roku 1494 jej boli navrátené všetky práva.        

Výbuchy a teplo voz ničili, musel byť viackrát opravovaný, až napokon rodina Pazzi nechala okolo roku 1600 postaviť nový, odolnejší, ktorý slúži dodnes. Vysoký desať metrov a široký štyri, zdobený ornamentmi a domácimi nežne nazývaný ,,brindellone" – trhan, vagabund. To preto, že keď sa kedysi oslavoval sviatok Jána Krstiteľa, patróna Florencie, po meste chodil sprievod a jeho súčasťou bol vozík so slamou, na ktorom sedel zanedbaný chudák v ťavej srsti, predstavujúci svätého pustovníka. Florenťania tak odvtedy volajú každý voz, čo ide cez mesto.       

Holubica nesmie zlyhať:

No a ako to celé funguje? ,,Brindellone“, naplnený pyrotechnikou, dôjde pred katedrálu a oceľovým lankom ho spoja s hlavným oltárom. Na drôt pripravia i rozbušku, nazývanú colombina - má tvar holubice, nesúcej v zobáku olivovú ratolesť a je symbolom Ducha svätého.      

Arcibiskup potom slúži omšu a o jedenástej, keď sa začne spievať Gloria in excelsis Deo, rozbušku zapáli. Holubica presviští dlhokánskou loďou kostola, vyletí von, treskne do voza a rozpúta ohňostroj. Pozor, to však nie je všetko! Tou istou cestou sa musí vrátiť nazad k oltáru! Len ak úspešne preletí trasu tam i naspäť a výbuch sa vydaril, znamená to pre Florenciu priaznivý rok. Naposledy colomba zlyhala v roku 1966 a v novembri prišla obrovská povodeň... a tak nečudo, že rituál stále priťahuje pozornosť ľudí z mesta aj poľnohospodárov z okolia, ktorí s napätím čakajú na veľký tresk. Znamená totiž šťastie i bohatú úrodu.

Vatra pred katedrálou:

V sobotu večer sa historický sprievod vybral po úlomky z hrobu Ježiša. Bolo to celkom ako za čias Mediciovcov, úzkymi ulicami prechádzali elegantné dámy v renesančných kostýmoch, páni v krátkych nohaviciach a dvojfarebných pančuškách, trubači, bubeníci, halapartníci, vlajkonosiči. Vyzerali presne ako ich predkovia na obrazoch v galériách.

Spolu so starostom vošli do kostola Svätých apoštolov. Po omši a požehnaní vzali skrinku s kameňmi a pazúrik na roznietenie iskry a slávnostne sa s nimi odobrali do katedrály Santa Maria del Fiore. Na čele pochodu hrdo kráčali nosiči so zástavou mesta, s červenou ľaliou na bielom pozadí.    

Na námestí už bolo všetko pripravené, vstupnú bránu kostola lemovali muži vo farebných kostýmoch a čiapkach s dlhým perom (keď pán predo mnou pohol hlavou, šteklilo ma a ometalo mi foťák). Organizátori vyniesli von trojnohý ,,kotlík“, uprostred ktorého bola navŕšená malá hranica z dreva a hojne ho popolievali benzínom.           

Ceremónia sa začala o desiatej. Arcibiskup mal krátku reč, potom za úplného ticha vykresal oheň. Rozhorel sa najprv neisto, no potom vzplanul dovysoka, plamene šľahali do noci ako žlté jazyky a upokojujúco pukotali. Bolo zvláštne vidieť takúto vatru rovno pred mohutnou gotickou katedrálou... Kňaz ju požehnal, zapálil sviečku ako symbol vzkriesenia Krista a odobral sa do Dómu.

Žeravý popol zo svätého ohňa sa uchováva do ďalšieho dňa, keď bude použitý na odpálenie holubice.   

Dotiahli ho biele voly:

Výbuch sa konal v nedeľu o jedenástej, no domáci mi povedali, že miesto si treba obsadiť tri hodiny vopred. Námestie pred katedrálou je totiž relatívne malé, polku z neho zaberá budova Baptistéria. Dorazila som o ôsmej a veru som nebola prvá, no chytila som super flek pri zábrane. V tom čase ,,ohňový voz“ ešte len vyrážal z depozitáru v Prate a po ceste sa k nemu postupne pridával opäť historický sprievod.

O desiatej dorazil k nám. Najprv bubeníci, za nimi panoši, panie v bohato vyšívaných šatách a zamate, ovešané perlami i vyštafírovaní páni s ťažkým plášťom cez plecia. A za nimi konečne dohrkotal, a to doslovne, ,,brindellone“, vďaka svojej výške viditeľný zďaleka. Mocne sa kymácajúc, pomaly sa približoval. Vliekli ho dva páry bielych volov, ozdobené kyticami a zjavne nenadšené svojou úlohou. Pohoniči ich museli ťahať a keď sa zašprajcovali, ručne ich roztlačili, až sa im podarilo zaparkovať múzejný exponát presne oproti bráne do Dómu. Zvieratá vypriahli a nastúpila moderná technika, žeriav. Pyrotechnici sa pustili do práce, konštrukcia už asi prišla vrchovato naložená výbušninami, no ešte inštalovali dáke rachetle zhora a na boky.       

Lenže kde sa vzali, tu sa vzali, zrazu sa tam zjavili známi celej radničnej komunity a príbuzní a priatelia všetkých organizátorov, čo boli dnu za ohradou, dovtedy prázdne námestie bolo zrazu plné, že sme my, čo sme si odstáli tri hodiny, takmer nevideli na ,,brindellone“. Talianska mafia v praxi!  

Keď prisvišťala holubica:

Potom biskup predniesol modlitbu, vybral sa medzi dav a kropil nás svätenou vodou. Súčasťou sprievodu boli aj kvetinárky s vozíkmi plnými zelene, olivových halúzok a košom uvarených vajec – i tým požehnal, a dievčatá potom kvety i posvätené vajcia (tak ich nazývali) rozdávali ľuďom. Povedal, že výbuch nastane o desať minút a vrátil sa do katedrály, kým my sme nedočkavo rátali, čumeli do mobilov a na hodinky.

A o chvíľu nadišiel vrcholný moment Veľkej noci vo Florencii. Keď zaznela Gloria in excelsis Deo, biskup odpálil rozbušku a holubica vyrazila na svoju púť. Bola pre mňa najúžasnejším zážitkom, pretože priletela z kostola až to zasvišťalo, udrela do nachystaného voza a vznietila ohne (až neskôr v televízii som sa presvedčila, že naozaj hneď aj odfičala nazad k oltáru).

Predstavenie sa začalo. Výbušniny boli sofistikovane rozložené tak, aby strieľali postupne. Najprv pár sálv, rakety smerom dohora. Potom sa na konštrukcii vytvorili točiace sa iskriace kruhy. Zelený ohňostroj až nad katedrálu. Buchot, rachot. Na uzavretom námestí sa to ozývalo ako za druhej svetovej. Pyrotechnika sa rafinovane spúšťala jedna za druhou, ,,brindellone“ zahalil hustý biely dym a pomaly stúpal k nebu. Roztočili sa žiarivé špirály, sypal sa zlatý dážď, až v čmude zmizla i nádherná gotická katedrála... Na záver to trikrát tresklo a hore na voze sa roztvorili zástavky.

Majstrovské dielo pyrotechnikov malo trvať dvadsať minút, ale mne sa zdalo, že to bolo len desať, možno som v nadšení prestala vnímať čas. Ohňostroj symbolicky rozniesol požehnaný oheň celému mestu. Hmla sa pomaly rozptýlila a biely závoj opäť odhalil Dóm, zvonicu Campanile a Baptistérium... 

Potom odpochodoval historický sprievod a ,,brindellone“ sa vybral na spiatočnú cestu. Škrípuc a hojdajúc sa zo strany na stranu zamieril do uličiek, ťahaný tvrdohlavými volmi,  (ktoré kúsok od centra prepriahli za traktor), aby zase rok odpočíval v depozitári...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Most nepodporí návrh Smeru o odchodoch do dôchodku

Smer sa pri návrhu zákona o budúcich dôchodkoch obráti na opozíciu.

DOMOV

Meno Kaliňákovej asistentky sa objavuje pri kauzách

Priezvisko Zuzany Pisoňovej sa viackrát objavuje v kruhu kamarátov exministra.


Už ste čítali?