Madeira a Sviatok kvetov

Autor: Tatiana Balajková | 30.4.2018 o 6:48 | Karma článku: 3,89 | Prečítané:  861x

Ako sú Česi kutilovia, tak sú Madeirčania pestovatelia – a bodaj by nie, keď im stačí nasypať do zeme pár semienok a majú istotu, že slnko a pravidelné dáždiky sa postarajú o zvyšok.

--------

O Madeire som písala pred rokom, tak len pripomeniem, že bola odjakživa dôležitým prístavom na cestách medzi Európou, Afrikou a Amerikou. Obchodníci z celého sveta sem okrem iného tovaru dovážali aj rastliny, ktorým sa v subtropickom podnebí mimoriadne darilo. Výsledkom je, že ostrov dnes žiari farbami, kdekoľvek sa pozriete, všade kvitne pestrá a voňavá exotická flóra. A tak žiadny div, že tu na jar majú i Sviatok kvetov - Festa da Flor, ktorý tvorí viacero zaujímavých akcií a láka tisícky turistov.

Všetko sa začalo v roku 1954, keď sa v hlavnom meste Funchal konal Sviatok ruží a niekomu napadlo pozvať aj ,,amatérov“, aby sa predviedli. Ako sú Česi kutilovia, tak sú Madeirčania pestovatelia – a bodaj by nie, keď im stačí nasypať do zeme pár semienok a majú istotu, že slnko a pravidelné dáždiky sa postarajú o zvyšok. To keď som si tu minule ja kúpila nádherný agapant, z teplotného šoku ani nevykukol z črepníka, chudák.

Výstava mala obrovský úspech, každý sa chcel pochváliť. Organizátori rozdali množstvo cien a odvtedy je festival venovaný všetkým rastlinám. Postupne k nemu pribudlo zdobenie ulíc kvetinovými kobercami, súťaž o najkrajšie vyzdobený výklad, trh...

Fialový tunel

I napriek tomu, že som kedysi na Madeire strávila dva týždne, bola som opäť prekvapená jej ohromujúcou krásou. Hlavná trieda Avenida Arriaga sa zmenila na fialový tunel, práve nad ňou kvitli žakarandy s kvetmi ako strapce hrozna. A dole na chodníku sa už rozprestierali koberce, obostreté sladkou arómou. Boli na ne použité všetky možné kvety, dokonca aj orchidey. A na okolitých stĺpoch boli rozmiestnené reproduktory, takže pri pozeraní kobercov nám vyhrávali valčíky – to je dobrý portugalský zvyk.

V stánkoch opodiaľ predávali kytice, semená, sadenice i rastliny v kvetináčoch. Pekné, čudné i čudesné. Kosatce, hortenzie, šampónový zázvor (vyzerá ako kefa), telopeu (trochu pripomína chryzantému) a proteu. Tá posledná dostala meno po gréckom bohovi, ktorý sa volal Proteus a pôsobí tak vznešene, že si ho zaslúži - na drevitej stonke tróni obrovský kvet ako bielo-ružová guľa, zabalená do lístia. Vyzerá neskutočne, akoby si ju niekto vymyslel a vystrúhal z dreva. S radosťou by som si bola niečo kúpila, ale po neúspechu s agapantom je mi jasné, že nemá význam investovať týmto smerom. Škoda, vedela by som tu oplieskať prašule. Nezostalo mi nič iné, len obdivovať hru farieb. A tie vône!

Nemohli chýbať plody exotickej flóry. Predavač ako taký kaukliar naložil ľuďom z rozkrojenej vzorky na chrbát ruky a sotva olizli, šup, už aj mali kúsok dužiny na dlani, potom na druhej, na predlaktí, a ani sa nenazdali, odchádzali s nákupom.

V ďalšom stánku miešali ponchu (číta sa ponča), to je božský nápoj z ovocnej šťavy, citrónu, rumu a medu. Ponúkali mätovú, marakujovú a citrónovú, dala som si pohárik tej poslednej a hneď sa mi celá akcia videla ešte krajšia.   

Svoje miesto mali i umelci. Opäť sa potvrdilo, že mám dobrý vkus, krásny madeirský obrus, ktorý som chytila do rúk, stál osemsto eur, a tak som sa zatvárila, že mám doma inú veľkosť stola a položila ho nazad na poličku. A kúpila si brošňu s hortenziou. 

Orchidey i mäsožravé ,,trubice“

Vyzdobené bolo celé mesto. Na promenáde postávali dva kone, ťahajúce voz s proteami, jeden z nich mal cez chrbát prehodenú prikrývku zo žltých orchideí. Radničné námestie skrášľovali fialové sirôtky. Ani obchody sa nedali zahanbiť.   

A už vôbec nie domáci, ktorí svoje poklady vystavovali v pavilónoch na nábreží, na námestí Praça do Povo. Zbytočné popisovať, treba vidieť. Mnohé kvetináče sa hrdili už i cenou, udelenou komisiou odborníkov. Azda najoriginálnejšie boli zvláštne mäsožravé ,,trubice“, páčili sa mi orchidey gigantické i miniatúrne, ružové, biele, zelené, žlté aj popolavo ružové. Ruže, gerbery, karafiáty. A Madeira, vytvorená z kvetov a plodov, ktoré na nej rastú. Hoci výstavou prúdili davy, ľudia boli k sebe ohľaduplní a milí – v Portugalsku sa vždy cítim príjemne...

Reštaurácia snov

Počasie bolo neustále výhražné, na hore sedela čierna kopa mrakov ako taký jastrab, pripravený zaútočiť, občas kvaplo, no inak bolo celé dni nádherne slnečno. Akurát tak na letné šatôčky a posedenie v záhradnej reštaurácii. Tie tunajšie sú úžasné, útulné, najradšej by som v nich jedla päťkrát denne, no peňaženka nedovolila. A ani váha J.

Kúsok od môjho hotela bola najkrajšia - O Dragoeiro. Sedela som tam s oroseným pohárom bieleho vína, nad hlavou mi ševelili tropické rastliny. Ibištek sa pýšil červenými kvetmi, banánovník dozrievajúcimi plodmi a zo všetkých strán ma obklopovali orchidey... Cítila som sa úžasne. Madeira je romantický ostrov, tento prívlastok sa jej hodí najviac.

Dala som si miestnu špecialitu - uhliarku, rybu podobnú úhoru. Robí sa s marakujovou šťavou, servíruje s banánmi, zemiakmi a zeleninou, mňam! A ako dezert marakujový puding...    

Veľmi dobre sa dá najesť i v bývalej vykričanej prístavnej štvrti Zona Velha. Dali ju k dispozícii umelcom a dnes sú pomaľované už skoro všetky dvere, majú dokonca i svoju vlastnú pohľadnicu. Skvelý nápad, ako zatraktívniť ulice, kam by inak nepáchla ani noha. Je to ako jesť v galérii... 

Umelci sa usadili aj v obchodíkoch a ponúkali pekné i vtipné somarinky, napríklad figúrky futbalistu Ronalda, ktorý pochádza z Madeiry. Kúpila som si prstienok s fialovou orchideou, čo už by mi lepšie pripomínalo Sviatok kvetov?

(Dokončenie nabudúce)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dnes píše Matúš Ritomský

Dnes už vieme, že kto nemá zbrojný pas, nie je skutočný Slovan

Maska pacifizmu padla.

Píše Mikuláš Dzurinda

Únia sa musí zmeniť na federáciu (píše Mikuláš Dzurinda)

Aby Únia vzbudzovala nádej aj rešpekt.


Už ste čítali?