reklama

Sára a jej päťdesiat plášťov (2/2)

Cigánska patrónka mala na sebe takú hŕbu šatstva, že jej hore sotva trčali oci, vyzerala ako Golem. Kníšuc sa nad ľudskou masou, pomaly sa blížila k moru, kde ju rituálne okúpu

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

(dokončenie)

Tunajšia púť sa podľa niektorých prameňov koná od roku 1448, no cigánska procesia k nej pribudla až v roku 1935. I Rómovia túžili uctiť si svoju patrónku.

Po omši, za neustáleho hlaholu zvonov, Sáru na nosidlách vyniesli von mladíci, patrične hrdí na svoju úlohu a sprievod vyrazil. Na čele kráčali muži s kvetinovými krížmi, potom si ako čestná stráž razili cestu davom gardians na koňoch. Za nimi pestrá zmes počerných ľudí – invalidi, muzikanti, matky s deťmi, babičky, až napokon Sára v bielom. Mala na sebe už takú hromadu plášťov, že vyzerala ako Golem, hore jej sotva trčali oči, a cestou jej ešte pribudol zlatý. Štrasová korunka hádzala odlesky na všetky strany, keď sa čierna patrónka, kníšuca sa nad ľudskou masou, pomaly blížila k moru. Jej návrat a rituálne kúpanie majú pripomenúť záchranu Márií, ktoré budú takto putovať na druhý deň.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kamenné móla i celá pláž boli obsypané ľuďmi. Mnohí kvôli dobrému výhľadu naskákali do ľadovej vody a čakali na divadlo, hoci drkotali zubami.

Do mora najprv zišli kovboji na koňoch, rozostavili sa a čakali na Sáru. Myslela som, že ju aspoň symbolicky omyjú, ako sa všade píše, no v skutočnosti muži s nosidlami len vošli do vody, otočili sa a inou cestou sa vydali nazad do kostola.

Hneď pri pláži parkovali dve krásne pomaľované maringotky. Jednu obývala mladučká Marie Lou z Normandie, pripomínajúca Claudiu Cardinale. Bola ako z iného sveta. Ochotne nám pózovala, čudujúc sa, čo na tom máme, ale zároveň ju to tešilo, bola prirodzená, akoby za sebou mala dlhoročnú kariéru modelky. Starší pán zo susedného prívesu si práve hľadal ženu, ako sme sa dočítali na inzeráte, nalepenom naboku a určite si dáku nájde, maringotka na baby pôsobila ako magnet, fotili sa s ním všetky turistky. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hralo sa, žobralo a tancovalo

Čierna Sára sa vrátila na svoje miesto a oslavy sa začali. Ďalší a ďalší schádzali do ponurej krypty, zapaľovali sviečky a modlili sa, nedýchateľný vzduch sa chvel od horúčavy. Dievčine, v najbližších dňoch očakávajúcej narodenie potomka, to neprekážalo, zažala svetielko a dlho si pri ňom niečo šepotala. Babička prišla s vnúčatami, pridali Sáre plášť a koráliky.

Návšteva pútnického miesta je príležitosťou na pokrstenie detí, ale aj na kultúrnu výmenu a žúrovanie. Niet divu, že Les Saintes-Maries-de-la-Mer býva nazývané i hlavným mestom Cigánov. Večer sa na každom rohu hralo, žobralo alebo tancovalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Andalúzanky ležérne krepčili to svoje flamenco s cigaretou v ústach, Katalánky predviedli jeho elegantnejšiu verziu aj s natriasaním poprsia. Bulhari sa vybúrili vášnivým tangom. Francúz so zlatou náušnicou vsadil na voľný štýl a divoké skoky. Maďarskí Rómovia zahrali ohnivú kalinku, Rumuni akoby súťažili, kto skôr rozpíli husle.

A niektorí nepotrebovali ani nástroje. Španielom stačia ruky a chrapľák. Náhodné stretnutie na ulici a už začnú vytlieskavať rytmus a pustia sa do spevu. Hlas majú drapľavejší ako ja po zápale priedušiek a napriek tomu pieseň znie úžasne. Jeden tučný Róm takmer bez zubov, v príšerných teplákoch, sa zrazu so zavretými očami pustil do kvílenia. Spieval, akoby mu bez narkózy rezali slepé črevo, plakal, zavýjal, chrčal, až som mala zimomriavky... ten hlas ťahal snáď až z päty. Hviezdou večera bol ale Francúz Jean-Claude Mounin Vila zo skupiny Chico the Gypsies. Keď dal prvú baladu, hneď bolo jasné, prečo. Spieval absolútne božsky, hlasom drsnejším ako brúsny papier, srdcom boľavejším ako čerstvou ranou, akoby mu práve vyvraždili celú rodinu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niečo pre Sisu Sklovskú

Občas ani nebolo jasné, kto je Cigán a kto turista. Nebolo nás veľa, no niektorí si to prišli užiť ako karneval, obliekli sa do pestrofarebných hábov a snažili sa tancovať na ich temperamentné melódie. Niektorým to šlo lepšie a iným zle. (Spomenula som si na Sisu Sklovskú – toto by bolo presne pre ňu!) Videla som i okatú Japonečku, ako tešila v dlhej sukni a šatke... Však ani ja som neodolala hojdavým, cengavým náušniciam z mačacieho zlata.

Veľmi sa mi páčil divoký tanec talianskych Cigánov, výbojný, agresívny, chvíľami ako zvádzanie, potom ako bitka. Tancovali v miešaných pároch, ale aj ženy so ženami, muži s mužmi a deťmi. Šlo sa doprava, doľava, jeden cúval, druhý ho nasledoval, hrozne rýchlo sa roztočili, potom si navzájom zasekli nohu o nohu a prudko sa rozkrútili, pričom si stále klepkali kastanetami, rytmus jak sviňa, po skončení z nich tieklo. Hrala k tomu flauta, tamburíny a čosi ako kružidlo, ktorého ramenami sa búcha jedným o druhé. Celkom ma sklamalo, keď napokon vysvitlo, že sú to obyčajní Taliani, ktorí sa prišli zabaviť a predviesť svoj typický neapolský, pôvodne iniciačný erotický mužský tanec tammurriata.

Bujaré pouličné oslavy trvali do rána...

Márie do mora

V nedeľu ráno bolo vidieť, že časť karavánov odtiahla, dedina bola prázdnejšia a veru aj čistejšia.

Tento deň patrí Máriám. Lodičku so sväticami už deň vopred sňali zo steny a položili doprostred kostola, aby sa jej ľudia mohli pokloniť a dotknúť.

Po slávnostnej rannej omši ju vyniesli von a procesia sa začala. Na čele kráčal biskup, za ním vyobliekaní gardians a muži s krížmi, nasledovali lokálni katolíci v krásnych arleských krojoch. Tie ženské pozostávajú z dlhých šiat, cez živôtik je prehodená čipková šatka, zopnutá sponou a vlasy sú vyčesané do masívneho drdola, do ktorého je zapletený čepček, pripomínajúci buď lodičku alebo pohár (berte to ako amatérsky popis). K tomu látková kabelka, pohojdávajúca sa na páse a čipkový slnečník.

Rómov ubudlo, ide skôr o sviatok katolíkov. Sprievod uzavierali Márie, ich zlaté svätožiary sa trblietali doďaleka.

Kovboji opäť na koňoch vošli do mora a ceremónia sa opakovala ako deň predtým. Svätice sa symbolicky vynorili z vody a priniesli znovuobrodenie viery, vítali ich výkriky a prevolávanie na slávu. Kým sa vracali do kostola, biskup žehnal ľudí na uliciach a veselo s nimi debatil.

Vyťahovanie relikvií

Súčasťou slávnostnej omše o pol štvrtej bola Cérémonie de la Remontée des Châsses, Vyťahovanie relikvií. Pomaľovaná truhla, obsahujúca kosti Márií, ktoré kedysi našli pod kostolom, ležala stále na oltári, spútaná s hornou kaplnkou lanami ako pupočnou šnúrou. Ľudia na ňu prikladali dlane, dúfajúc, že čosi pocítia, opretí čelom o drevo rozjímali a plakali.

I počas omše bola truhlica stále prístupná každému, kto túžil dotknúť sa jej. Pred oltárom sa vytvoril dlhý rad, kostol bol nabitý na prasknutie. Kým katolíci vytiahli na akciu slávnostné obleky a kroje, Cigáni mali na sebe to, čo stále: tričko s marihuanovým listom i s nápisom Manchester United, tigrí overal, županovité bundy so štrasom, teplákové súpravy i tielka a kraťasy. Ale nič sa nedialo, totálna tolerancia, nechali nás všetkých aj fotiť. A či už v kroji alebo teplákoch, všetci sa modlili a spievali z hĺbky duše...

Počas omše dal farár povel a relikviár, niektorými objímaný do poslednej chvíle, sa vďaka kladke začal dvíhať. Šlo to pomaličky, pretože z navíjajúcich sa lán zároveň odopínali kytice. Spievala sa pieseň, prerušovaná výkrikmi: ,,Nech žijú sväté Márie! Nech žije Sára!“, truhlica pozvoľna stúpala vyššie a vyššie, až ju vytiahli celkom hore a ona zase na rok zmizla v kaplnke... Pôsobivé. 

Kytice boli z umelých kvetov a po omši ich vracali darcom, ktorí veria, že počas dvoch dní snáď načerpali niečo z magickej sily relikviáru... Mnohí ešte zišli naposledy do krypty rozlúčiť sa a zapáliť poslednú sviečku. 

-------

V pondelok bolo mesto ako vymreté, v uliciach panovalo zvláštne ticho. Skoro všetky prívesy odtiahli a namiesto nich nastúpila upratovacia čata, ktorá umývala chodníky, čistila pláž, zbierala odpadky. Les Saintes-Maries-de-la-Mer sa opäť na rok zmenilo na rozkošné ospalé mestečko s krivolakými uličkami a obchodíkmi, ponúkajúcimi lokálne výrobky ako soľ a ryžu, ale aj zlaté kríže a sošky Sáry. Na mieste ,,krikľavého“ trhu sa konal obyčajný, so šunkami, syrmi, ovocím a zeleninou.

A možno to bude znieť cynicky, ale keď majú ľudia takú silnú vieru v Sáru, konajúcu dobro, nemohla by sa k nej pridať aj viera vo vzdelanie a dobré susedské vzťahy?

procesia sa začína
procesia sa začína  
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Čierna Sára
Čierna Sára  
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Marie Lou
Marie Lou 
Obrázok blogu
Talianska tammurriata
Talianska tammurriata 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Márie
Márie  
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Vyťahovanie relikvií do hornej kaplnky
Vyťahovanie relikvií do hornej kaplnky 
Obrázok blogu
Jean-Claude Mounin Vila zo skupiny Chico the Gypsies.(v bielom)
Jean-Claude Mounin Vila zo skupiny Chico the Gypsies.(v bielom) 
Tatiana Balajková

Tatiana Balajková

Bloger 
  • Počet článkov:  110
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mám nacestovaných pekných pár tisíc kilometrov a za sebou množstvo zážitkov. Ohadzovala som sa paradajkami, potkanmi, múkou i vajcami. Vyváľala sa v tulipánoch. Videla som perlových kráľov, koláčovú procesiu a extravagantné klobúky v Ascote. V kostýme Pierota som pózovala na stĺpe v Benátkach. Navštívila sviatok ruží, fialiek i karafiátu. Pomáhala pri výrobe koberca z kvetinových lupienkov, súťažila v chytaní mužov do sieťky na motýle... a o tom všetkom a ešte aj všeličom inom je tento blog. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu