Oáza pokoja (1/2)

Autor: Tatiana Balajková | 16.7.2018 o 6:52 | Karma článku: 2,69 | Prečítané:  473x

Ostrovy neďaleko La Rochelle nazývajú dvadsiatym prvým obvodom Paríža, pretože na nich dovolenkujú najmä obyvatelia hlavného mesta Francúzska.

------------

Cudzincov akosi Ré, Aix a Oleron v Biskajskom zálive lákajú o niečo menej. Možno preto tu človek s angličtinou veľa vody nenamúti, na otázku Do you speak English? mi síce vždy s úsmevom odpovedali Yes, lenže tým bola ich znalosť jazyka obvykle aj vyčerpaná.

Región patrí spolu s Azúrovým pobrežím k najslnečnejším, no vďaka neustálemu vánku od oceánu tu nikdy nie je príliš horúco. Dá sa teda poležať na pláži, ale i zajazdiť si na bicykli bez obáv, že chytíte úpal. Krajina je rovinatá, nemusíte mať kondíciu ako Peter Sagan. Cestičky vedú cez nádherné lúky plné kvetov, vinice a borovicové lesy, popri soľných bazénoch i nádržiach na chov ustríc, vďaka ktorým zem vyzerá ako posiata modrými zrkadielkami. Môžete sa zastaviť, kde len chcete, všetko si dôkladne poobzerať i rozložiť si obed v tráve. Nikto sa nikam neponáhľa, ľudia sa na seba usmievajú. Niet divu, že ceny domov na ostrovoch z roka na rok prudko stúpajú... 

Kráľ zemiak:

Ré je od roku 1988 spojený s pevninou takmer trojkilometrovým mostom. Prezývajú ho Saint Tropez Atlantiku, pretože tu trávilo leto mnoho celebrít: monacká princezná Carolina, šansoniér Charles Aznavour, bývalý premiér Lionel Jospin i Johnny Depp.

No najviac ho preslávili zemiaky, ktoré sa pýšia chráneným označením pôvodu. Vďaka osobitej klíme sa sadia už vo februári a zberajú v júni. Hľuzy majú priemer menší ako sedemdesiat milimetrov a na ich chuť má vplyv pôda, obsahujúca morské riasy. Podľa odborníkov je sladkastá až oriešková a pri varení sa navyše zo zemiaku uvoľňujú rastlinné a jarné vône. To viete, francúzske definície. Je ale pravda, že mi po nich na podnebí ostal sladký podtón, takže si až tak veľmi nevymýšľajú.  

Pestovatelia svoju prácu berú vážne, organizujú dokonca ochutnávky slepcami, ktoré ich zemiaky vždy vyhrávajú. Keďže sa ich ročne vypestuje len dvetisícpäťsto ton, na začiatku sezóny je o ne veľká bitka, i keď kilo vtedy stojí až desať eur. Vyššiu cenu majú už len La Bonnotte z Noirmoutieru, ďalšieho ostrova v Biskajskom zálive (viď článok Najdrahsie zemiaky sveta? Z ostrova Noirmoutier).

Somár v nohaviciach:

Hlavnému mestu Saint Martin de Ré dominuje katedrála, uličky okolo prístavu sú plné šik butikov a z reštaurácií na nábreží sa nesú lákavé vône. V cukrárni La Martiniere môžete ochutnať zemiakovú i ustricovo-kaviárovú zmrzlinu a v obchodíkoch so suvenírmi si kúpiť zemiakovú marmeládu, ktorá sa servíruje ku croissantom, syru i mäsu. 

Ďalšou miestnou špecialitou je soľ, získaná odparovaním morskej vody v ílovitých rezervoároch. V niektoré dni sa na jej povrchu objaví tzv. fleur de sel – kvet soli, jemná vrstva kryštálikov, ktorá sa zberá ručne a je veľmi cenená. Kedysi biele zlato odvážali na ďalšie spracovanie somáriky, no vytrpeli si svoje. Roje komárov okolo nich krúžili ako supy a štípali ich do krvi, až komusi napadlo navliecť ich do ochranného odevu. A tak zvieratá vyfasovali gate a mali svätý pokoj. Dnes sa už nelopotia s ťažkým nákladom, vozia len deti, no nohavice im ostali. Páni nosia modré, dámy červené.

Soľ sa potom ďalej upravuje a to by neboli Francúzi, keby sa nepostarali aj o jej netradičné využitie pri výrobe karamelu a karamelového likéru. Vôbec som netúžila skúšať čosi ako posolené kakao, no v skutočnosti je nápoj sladučký, soľ iba zvýrazní jeho chuť.          

Vypustený prístav:

Mestečká síce spája autobus, ktorým sa za 5 eur môžete voziť celý deň. no väčšina ľudí dáva prednosť dvom kolesám, veď Ré je dlhý iba tridsať kilometrov a široký päť. Z majáku Phare des baleines ho máte ako na dlani. La Flotte a Ars en Ré sú na zozname najkrajších dediniek Francúzska. Domčeky tu musia byť nízke, biele a pred nimi sa týčia vysokánske červené, ružové a žlté slezové ruže, symbol ostrovov. Mimochodom, v Ars en Ré, v cukrárni oproti kostolu, majú nezabudnuteľné marhuľovo-pistáciovo-mandľové koláčiky, druhýkrát som sa sem vrátila len kvôli nim. Fantastikuš

Výlety si plánujte radšej za prílivu, pretože keď som prišla do La Flotte, prístav bol ako vypustený. Ešte smutnejší bol pohľad na voľné more, ktoré sa stratilo kdesi v diaľke a lode ležali na piesku ako zranené. Jedna plachetnica spadla na bok a vyzeralo to bizarne, turisti si fotili viac ju ako krásne okolie.

Po vysušenom dne korzovalo množstvo ľudí s košíkmi, ktorí zbierali mušle. Mohli by si ich aj kúpiť, ale berú to športovo ako naši hubári – hľadajú a tešia sa, ak niečo osobne nájdu či vykopú.   

Na trhu som si poobzerala, čo za živočíchy sa tu lovia, aby som si v reštaurácii namiesto ryby neobjednala odpornú plnenú sépiu, ako sa mi raz stalo. Bez špeciálnej slovnej zásoby sa nezaobídete, veď to, čo my zhrnieme slovom mušle, má vo Francúzsku tisíc názvov. Vo veľkej nádrži čulo pobiehali čierne kraby, na váhe mal majiteľ čosi bledé, pol metra dlhé, s tykadlami ako antény. Myslela som si, že je to hračka na upútanie zákazníkov, až kým sa to zrazu nepohlo a nezliezlo samé do vody, až to čľuplo. Bŕŕ, nechcela by som to stretnúť v mori!  

Samozrejme, i tu domáci hrdo a radi dávajú ochutnať - najedená z La Flotte som odolala domácim koláčom, posiatym osami, no v rámci koštovky som vyzunkla aperitív CognAgrum. Mňam! Lenže koňak a citrusy boli v horúčave diabolskou kombináciou, až sa mi nohy plietli...    

Gurmán a gourmet

Inokedy dul taký strašný studený, zaoceánsky vietor, že mi oči slzili. Márne som sa snažila bojovať s nárazmi ľadového vzduchu, napokon som to vzdala a zaliezla do reštaurácie U pirátovej frajerky.

Dala som si moju milovanú rybaciu polievku - nikde inde ju nespravia lepšie ako na ostrove. Ryby boli možno ešte pred hodinou vo vode a teraz sa spolu s koreninami parili v miske predo mnou. Chvíľu som zhlboka vdychovala neodolateľnú vôňu, potom som do taniera pridala rouille - pikantnú cesnakovú pastu, nastrúhaný syr a opečené kúsky chleba a pustila sa do jedenia. Hneď som pookriala, polievka ma prehriala, prestala som kýchať i slziť. Darmo je, francúzska kuchyňa nemá konkurenciu...    

A len pre zaujímavosť, gurmán (gourmand) je vo Francúzsku človek, ktorý rád a najmä veľa je, kým ten, kto má rád rafinované kombinácie, tzv. ,,vysokú kuchyňu“ (haute cuisine), sa nazýva gourmet...  

(Dokončenie nabudúce)

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Člen Smeru: Aj SDĽ zanikla preto, že ľudia boli nejako odtrhnutí od reality

Ján Slosiarik nedávno vystúpil na sneme Smeru.

Dobré ráno

Dobré ráno: Už ste videli, aby Mikloško ustúpil?

Ako demokrati hľadali kandidáta.


Už ste čítali?