Svätojánske ohne Alicante (2/2)

Autor: Tatiana Balajková | 11.6.2018 o 6:52 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  465x

I v Španielsku sa so svätojánskou nocou viaže mnoho magických zvykov, ktoré vám pomôžu nájsť lásku, zbohatnúť, splniť sen, upevniť vzťah, ba dokonca naučiť sa hrať na gitaru. Je len na vás, čomu uveríte

(Dokončenie)

21. a 22. júna sa o siedmej večer konala kvetinová ofera Panne Pomoci (Virgen de Remedio),  patrónke Alicante. Dva dni preto, že sa jej zúčastňujú nielen obyvatelia mesta, ale aj mnohých priľahlých dediniek.

Trpezlivejší diváci už hodinu pred začiatkom posedávali na plastových stoličkách, lemujúcich trasu sprievodu, ja som si dala osviežujúci nápoj paloma, ľadovú vodu s anízom a vybrala sa na námestie Los Luceros, skadiaľ spolky vyrážali.

Tí istí ľudia, čo sa včera bláznili v karnevalových kostýmoch, boli dnes dôstojne vyparádení v krojoch. Každá skupina mala svoju kapelu, krásky malé i dospelé. Potom kráčali muži a ženy, vyhúkaný drobizg, matky s kočíkmi, otcovia s mrňúsmi v náručí i starší a nevládni na vozíkoch. To sa mi vždy páči, že sviatky v Španielsku absolvujú celé rodiny, ba generácie, proste všetci spolu. Najmenší účastník mohol mať asi týždeň, matka si ho hrdo niesla ako bábiku.    

Koberce z kvetov

Ženské kroje sú nádherné. Živôtik zvýrazňuje pás, cez plecia je prehodená trojrohá čipková šatka, zopnutá prekrásnou, drahou brošňou, (po akej zatiaľ márne túžim). Väčšinou sa skladá z viacerých kúskov, visiacich cez pol hrude a ladí s náhrdelníkom a náušnicami. Ťažká sukňa z damasku, siahajúca po členky, sa vďaka nazberanej spodničke pri každom kroku kníše zľava doprava a zvýrazňuje ladnosť dámskej chôdze. Zdobí ju čipková zástera, niekedy ozdobená zlatými flitrami, ktoré sa krásne trbliecu v zapadajúcom slnku.

Vlasy sú vzadu zapletené a vrkoče na zátylku zmotané do plochého útvaru, prepichnutého  dvoma sponami (krátkovlásky si môžu kúpiť už hotový príčesok). Nad uši sa pripínajú vlasové ,,kolieska“, nad ne sa zastrčia hrebienky. A cez to všetko sa prehodí mantilla, čipkový závoj po pás alebo až po zem. Najviac sa mi páčili také, čo vyzerali ako utkané z kvetov jazmínu či pomarančovníkov.         

Alicantské ženy sú proste parádnice, i keď celkom iným spôsobom ako Andalúzanky. Každá má originálne šaty, mantillu a brošňu, videla som sukne biele, žlté, modré, červené i tyrkysové, no všetky s elegantným, striebristým leskom damasku. Obdivuhodné, čo tie baby vydržia, ja som bola polonahá a potila sa ako v saune, v hrubej látke by som sa rozvarila na kašu!  

Páni mali biele košele, vesty, nohavice po kolená, podkolienky a plátenné topánky so slamenou podrážkou, espardeñas. Šatky na hlave si vzadu uviazali na veľkú mašľu, niekedy na ne nasadili aj klobúk.

Všetci niesli kvety, (najmä biele a červené karafiáty), košíčky alebo nosidlá, na ktorých trónila veľká kompozícia, naaranžovaná z ľalií, kosatcov, ruží, margarét...

Sprievod trval tri hodiny. Účastníci sa prešli mestom a pred katedrálou San Nicolás flóru odovzdali, vošli do kostola pokloniť sa patrónke a druhou stranou vyšli von. Na fasáde boli upevnené dva drevené rámy, do ktorých muži ihneď zastrkovali klinčeky, vytvárajúc tak z nich nádherné koberce s ornamentmi. Ostatnými rastlinami obložili okolie, námestie sa zmenilo na voňavú džungľu.

Druhý večer, keď boli koberce ,,dotkané“, na záver sa konal malý ceremoniál s hlavnou Kráskou ohňa a jej dámami, potom sa spievala hymna sviatkov.

Karkulky s dobrotami

Ďalší deň sa poobede konal mini sprievod ,,Nanos i Gegants”, obrov a veľkých hláv a večer prehliadka folklórnych skupín. Nechápala som, prečo všetci nevystúpia na jednom pódiu, no bol to geniálny nápad. Súbory šli tancujúc po uliciach, lemovaných špalierom ľudí, bolo to jedno dlhé, trojhodinové vystúpenie a všetci mali dobrý výhľad.

Okolité dedinky spropagovali nielen svoj folklór, ale i špeciality: ako Karkulka niesli v košíkoch rôzne dobrôtky a ponúkali nás. Padlo mi to vhod, keďže na večeru som mala len zmrzlinový pohár. Ušiel sa mi syr, klobása i koláč. A Španieli sa nekašlú, ponúkali aj víno - fľaše mali dlhé sosáky, takže človek si do úst nalial z výšky. Bolo to hygienické a ušlo sa mnohým.   

Videli sme ohnivé južanky, dupkajúce flamenco, no i množstvo hostí z celého sveta. Sexi černošky v dlhých sukniach, vrtiace mohutným pozadím, akoby v ňom mali zabudovaný motor. Zvodné Brazílčanky s obrovskými pierkovými krídlami, ktorými v zápale tanca omietli i nás. Polonahé krásky, čo odušu trsali temperamentné merengue, za ktoré ich vďačné publikum odmenilo búrlivým potleskom. Ansámble z Chile, Mexika, Peru, Venezuely. Bolívijčania v kombinézach so širokými ramenami hrkali zvončekmi na lýtkach, no zaujímalo by ma, kto ich devám s krátkymi, neštíhlymi nôžkami, priradil v rámci krojov nariasené minisukničky. Ďalší nádherne krikľaví Juhoameričania strašili v maskách. Potešili ma bulharskí tanečníci (kde boli slovenskí?)

Na konci sa viezli dámy na koči a decentne mávali publiku, úplne posledný sa zjavil voz s Kráskou ohňa malou i veľkou, sprevádzaný majestátnou hudbou. Obe dievčatá si užívali, že sú zlatým klincom programu a rozdávali úsmevy na všetky strany. Za ich chrbtom stáli na niekoľkoposchodovej ,,veži“ baletky so závojmi na vejároch, mávajúc ktorými vytvárali dojem, akoby sa nimi stvárnený modrý kvet otváral a zatváral. Na záverečný akord strnuli so zdvihnutými rukami, len závoje ostali v pohybe, tenučká látka plápolala vo vetre... a o pár metrov ďalej svoju skladbu začali opäť od začiatku. Bolo to úžasné divadlo!

Magická noc na pláži

Modrá ,,veža“ sa pomaly sunula do diaľky a ja som sa vybrala na pláž, kde sa mala konať najväčšia párty roka. Ale kým som sa tam dostala, bola som odchytená rozkokošenými kapelami, ktoré ostali v centre a vyhrávali len tak pre radosť, nútili nás spievať, tancovať, ba aj vláčik sme urobili.  

So svätojánskou nocou, slávenou v predvečer 24. júna, sa i v Španielsku viaže mnoho magických zvykov. Takých, ktoré majú očistiť ducha a zvíťaziť nad strachom, privolať lásku, zdravie a šťastie. Letný slnovrat je novým začiatkom, preto treba spáliť všetko staré, čo chceme nechať za sebou a podporiť prílev pozitívnej energie do nášho života.

Rituály sa sústreďujú na tri prvky: Oheň má očistnú silu, chráni pred zlom a negatívnou energiou. Kto ho počas tejto noci preskočí deväťkrát, tomu poskytne ochranu pred zlými duchmi po celý rok. Voda predstavuje zdravie a plodnosť, kto preskočí deväť vĺn chrbtom k nim, bude zdravý a šťastný. Tretím elementom sú liečivé rastliny, ktoré majú na Jána väčšiu silu a účinky. Treba ich trhať o polnoci a pre požehnanie zavesiť na okno. Okrem toho som našla mnoho ďalších návodov na to, ako v túto noc nájsť lásku, zabezpečiť si splnenie sna, upevniť vzťah, zbohatnúť, ba dokonca naučiť sa hrať na gitaru (stačí prespať pod figovníkom a ráno z vás bude gitarista)... Je len na vás, čomu uveríte.

Pláž bola plnšia ako cez deň, všade už horeli vatry. Niekde klasické z polien, niekde si spravili ohník vo vedre a inde len symbolicky zapálili sviečku. Vzduchom sa niesol odér dreva a benzínu, hneď ma aj pekne vyúdilo. Okolo ohňov posedávali rodiny a priatelia, popíjali, rozprávali, objímali sa a rozjímali. Bdelo celé mesto.   

Dvaja mladíci vypúšťali čínske lampióny, prvý hneď vyštartoval hore, druhý poletoval meter a pol nad pieskom, akoby si nás obzeral a ľudia sa mu so smiechom vyhýbali a fotili si ho, až sa napokon i on rozhodol odletieť do neba. Sem tam došlo k pokusu o skok ponad vatru, skákali najmä chalani s nejakým tým promile - hneď mi bolo jasné, prečo okolo pláže stoja sanitky.

I more bolo plné ľudí, kúpali sa a bozkávali... Vykasala som si šaty, vošla do vody po kolená a vhodila doň lístok so želaním. Uvidíme, či sa splní...

Keď sa zjaví palmový list

V posledný večer sa konala omša a po nej už všetci ostali v meste. Bolo také plné, že som si chvíľami pripadala ako v prvomájovom sprievode. Čakalo sa na posledný akt, la cremà (spopolnenie). O polnoci sa mal nad zátokou zjaviť ohňostroj v tvare palmového listu, ktorý odštartuje podpálenie ,,oficiálnej vatry“ pred radnicou. Iskru zažne z balkóna Kráska ohňa, malá odpáli detskú hogueru. A potom sa to spustí ako lavína v celom Alicante. Cremà oslavuje príchod leta a zároveň  je symbolom očisty od všetkého starého a zlého.

O jedenástej som sa vybrala k radnici, že si to teda odstojím. Námestie však bolo z veľkej časti uzavreté a priľahlé uličky zapratané požiarnickými autami. Predsa len, dvadsaťmetrová vatra uprostred historického centra nie je sranda, čo keby sa im vymkla spod kontroly?  Navyše z ľudských tiel sálalo teplo, keď sa na mňa ktosi v rámci tlačenice pritisol, mala som pocit, že páli ako žehlička.

Rozhodla som sa teda pre ,,predstavenie“ pri vode. Vikingské súsošie, ktoré predtým zdobilo nábrežie, už bolo na plávajúcej plošine odtiahnuté na more a čakalo na svoju chvíľu. Oprela som sa o zábradlie a nechala sa ovievať príjemným vánkom.  

Celé mesto v plameňoch

Presne o 24.00 to tresklo, z hradu Santa Barbara na vŕšku Benacantil vyletela hustá spŕška svetielok a vytvorila vejár palmového listu. Na chvíľu ožiaril mesto, potom zmizol v tme.

Červená žiara nad radnicou dávala tušiť, že óda na planétu zem je už v plameňoch, teraz bol rad na ostatných, štvrte odpaľovali svoje umelecké diela jedno za druhým.

I pri nás jedna z krások obradne zapálila šnúru, ktorou bola plošina spojená s brehom a oheň sa bleskovo rozbehol k plavidlu. Treskol do neho a rozsypal sa na tisíc iskier, ktoré sa potom po celý čas liali z okrajov ako ohnivý dážď. Plamene sa neľútostne pustili do súsošia, pomaly pohltili ženu, kým vyššie stojaci bojovník odolával... Diváci mali z úspešného priebehu radosť, len staršia pani vedľa mňa si vzdychla: ,,Aká škoda! Taká krása!“

O chvíľu sa z vatry začali valiť husté kúdoly čierneho dymu - akoby sme naozaj upálili dáke bosorky - a lietali z nich obrovské iskry. Požiarnici na loďkách okolo boli v pohotovosti. A keď sa čmud stočil k nám, viac nám nebolo treba, dav sa rozbehol na všetky strany, preč od údeného smradu. Držiac si nosy, tápali sme v dusivej bielej pare, zahaľujúcej promenádu - to bolo zrejme jediné, čo zostalo z nežnej Indky vo fialovom sárí ...  

Kúpeľ pre všetkých

Hoguera na Ramble už dohárala, za asistencie hasičov, ktorí polievali nielen ju, ale ako káže tradícia (banyà), aj divákov. Chvíľku oheň, chvíľku ľudí. Dav šalel od radosti a vždy, keď sa požiarnik opäť obrátil k tlejúcej pahrebe, dožadoval sa svojich práv výkrikmi ,,Ešte, ešte!“ a rytmickým búchaním do kovových reklám, umiestnených na prenosných pouličných závorách. Pekne do rytmu bubnovali, bum, bum, až sa muži v oranžových kombinézach zase obrátili a skropili nás ako trávnik, vysušený letnou páľavou, striekalo to doďaleka, ušlo sa i tým vzadu...

Príjemne osviežení ľudia sa pomaly rozpŕchli do barov a reštaurácií, racó barracas síce zhoreli spolu so súsošiami, no stále bolo kde hýriť. Sviatok sa skončil, zajtra sa ide do práce, ale do rána je ešte ďaleko, treba sa baviť, smiať a tancovať...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf UNB: Hnevá ma zlý prístup zdravotníkov k pacientom

Mnohé izby budú dvojlôžkové. So samostatným sociálnym zariadením a so sprchou, vraví šéf UNB.

ŠPECIÁLNE DOBRÉ RÁNO

Špeciálne Dobré ráno: Kto na Slovensku kradne európske peniaze

Z diskusie Za slušné eurofondy.


Už ste čítali?