Valencia, hlavné mesto rovnomennej provincie, láka turistov i krásnymi plážami a skvelým počasím. Len nesmie prekročiť únosné teploty. Keď totiž v jeden deň dofičal horúci vzduch z Afriky, ortuť zrazu zo znesiteľnej tridsiatky poskočila až kdesi hore a starosta vyhlásil najvyšší poplachový stupeň. V televízii tvrdili, že bolo rekordných štyridsaťtri, ale kde to merajú? Celý deň som strávila v klimatizovanej izbe, hľadiac z okna na netypicky ľudoprázdnu pláž – verte-neverte, ani tam sa nedalo existovať
Keď som skúšobne vystrčila hlavu z okna a zavial čo len najjemnejší vánok, mala som pocit, že na mňa fúkol fén. Ešte o siedmej bolo na teplomeroch štyridsaťštyri, a to mi už pripadalo ako príjemné ochladenie.
Priznám sa, že večer som strávila v najväčšom španielskom obchodnom dome El Corte Ingles - ich klimatizácia je jednoducho božská! Nemusela som nakupovať, stačilo mi prechádzať sa, dýchať ten svieži, chladný vzduch a nepotiť sa ako besná... Ale v rámci zabíjania času som aj niečo poskúšala - napríklad tú formujúcu, telo sťahujúcu spodnú bielizeň, čo si vraj dávajú pod šaty na červený koberec hollywoodske hviezdy. Už viem, prečo sa do toho Bridget Jonesová tak súkala - je to body ako z elastického plechu, naťahujete to na seba po milimetroch a funíte ako lokomotíva. Výsledok je naozaj úžasný. Zrazu som mala v páse preštiknutú postavičku ako Sophia Loren, vsetko prebytočné mäso mi to vytlačilo hore alebo dole, vyzerala som fantasticky. Akurát som nemohla ani trochu dýchať a keďže som mala tušenie, že nejaký ten kyslík predsa len budem potrebovať, zase som to zo seba stiahla. Nuž, krivkatá sexbomba zo mňa asi nebude.
Vanilka a klobása:
V okolí mesta sa na obrovských poliach pestuje kvalitná ryža, a tak niet divu, že práve tu sa zrodila paella. Často ju priamo pred vami pripravujú na špeciálnej nízkej panvici. Predávajú ich vo všetkých veľkostiach, najväčšia má meter v priemere. Na paellu existuje mnoho receptov s rôznymi ingredienciami, no tá valencijská by mala obsahovať okrem ryže zeleninu, mäso kuracie, králičie či kačacie, slimáky, fazuľu a korenie.
Lenže v takom hice máte chuť iba na niečo studené. Odporúčam zájsť do cukrárne Llinares na námestí Plaza de la Reina, kde si jedného dňa povedali, že ,,vanilková zmrzlina je mŕtva'' a rozhodli sa uviesť na trh celkom nové príchute: údeného lososa, šošovicu, tekvicu s čokoládou, fabadu – fazuľovo-klobásovú polievku, tortillu - zemiakovú omeletu či gazpacho. Na ančovičkovej je pohodených i niekoľko rybičiek, aby aj cudzincom bolo jasné, o čo ide. Našťastie najprv vám dajú ochutnať na lyžičke. Môj žalúdok protestoval po jedinom liznutí. A paradajková tiež nič moc, až mi ústa vykrivilo. Pani bola na podobné reakcie zvyknutá, rovno mi nastavila smetný kôš, kam som ich odhodila. Hanba mi, skončila som na orieškovej klasike.
Nápoj bohov:
Ďalší skvelý valencijský vynález je horchata, či orxata, osviežujúci belavý nápoj s mandľovou príchuťou. Jej základom je šáchor jedlý, nazývaný i zemná mandľa. Vyzerá ako tráva, no pod zemou má hľuzy ako malé oriešky. Bol známy už v starovekom Egypte, steblá sa používali pri balzamovaní, našiel sa i v sarkofágoch ako potrava na večnú cestu pochovaného. Do Španielska sa dostal za maurskej nadvlády. U nás ho pod názvom tigrí orech poznajú rybári, ktorí naň chytajú kapry.
Hľuzy sa po opláchnutí nejaký čas máčajú, aby napuchli a pustili viac šťavy. Potom sa pomelú, prefiltrujú a do získanej tekutiny sa pridá voda a cukor. Horchata obsahuje množstvo vitamínov a minerálnych látok a je výborným doplnkom náhrady mlieka pre ľudí s alergiou na laktózu.
V centre Valencie sú dve starobylé, kachličkami vyzdobené horchaterie – El Siglo a Santa Catalina. K vychladenému nápoju vám tu naservírujú aj fartons, sladké tyčinky z kysnutého cesta.
No predáva sa i na ulici, z malých vozíkov, ako kedysi u nás zmrzlina. Pani vám žufankou naplní veľký pohár a sotva ho dychtivo dopijete, už aj máte chuť utekať po druhý. V horúčavách, blížiacich sa k päťdesiatke, je to lepší životabudič ako káva.
Oko vo vode:
Mestom preteká rieka Turia, ktorá neustále spôsobovala záplavy, a tak po katastrofe v roku 1957 bolo rozhodnuté, že musí byť odklonená. Architekt Ricardo Bofill mal geniálny nápad, keď koryto zmenil na park, ktorý sa ako zelená stužka vinie celým mestom. Sú v ňom ihriská, jazierka, fontány i romantické zákutia. Ľudia si sem chodia zabehať i posedieť pod rozkvitnutými stromami.
Valencijská katedrála je umelecký skvost, plný pokladov, nachádza sa tu i mýtický svätý grál, kalich, z ktorého pil Ježiš pri poslednej večeri - vlastne jeden z mnohých, pretože s podobným tvrdením prišli viacerí.
V tržnici Mercado central možno dobre nakúpiť i zasmiať sa. Kurence predávajú v úplne inej polohe ako u nás. Ležiac na chrbte s dohora vystretými krídlami i stehnami vyzerajú ako povoľné ženy, čakajúce na zákazníka. Na streche budovy sa krúti papagáj – vetromer. Je častou ozdobou domov, videla som i anjelikov a strigy.
Symbolom Valencie je však Mesto umenia a vied Ciudad de las artes y las ciencias, komplex extravagantných stavieb, venovaný vede a kultúre. Palác umenia pripomína rybu s otvorenou papuľou, planetárium oko, v zreničke ktorého sa ukrýva IMAX kino. Večer sa ako žiarivá pologuľa vynára z tyrkysovej vody. Vo vedeckom múzeu sú zaujímavé technické vecičky a vynálezy, len musíte počkať, kým si ich na vlastné ruky odskúšajú všetci pred vami.
Oceanárium predstavuje rôzne morské ekosystémy, živočíchy teplých i studených morí. Na jazierkach sa plavia kačky, medzi skalami sa pľačkajú mrože a tulene. Ryby možno pozorovať priam intímne, ak nájdete odvahu vliezť cez nízky tunel do minibubliny uprostred akvária. Je tam však taký vydýchaný vzduch, že som sa radšej hneď aj vyplazila von, aby ma nemuseli vyťahovať. Ani vo voliére s ružovými vtákmi ajaja nevydržíte, darmo šuchoria perie ako topmodelky, je tam smrad ako v Carihrade. Nechýba ani sklenený tunel, kde na vás zhora zlovestne zazerajú žraloky.
(dokončenie nabudúce)
