Paella a delobuchy (2/2)

Autor: Tatiana Balajková | 13.8.2018 o 6:06 | Karma článku: 1,81 | Prečítané:  270x

Pobrežie Pomarančových kvetov je známe množstvom ľudových sviatkov, ktoré sú pastvou pre oko a postrachom pre ucho

(dokončenie)

Španieli vedia žiť, v lete býva v okolí Valencie množstvo festivalov. V Xative sú to trhy Fira d'Agost, kde ponúkajú korenie, keramiku, šunku i obličkovité vaky na víno. Jemný syr teta de bruja, bosorkino ňadro, ktorý tak i vyzerá. Typické čakany s farebnou stuhou, brmbolcom a zvončekom. Cibule v červenej šťave ako zakrvácané. Čosi hruškovité v náleve, ktorý pripomínal guláš. Predávajúci mi nevedel vysvetliť, o čo ide, musela som ochutnať. Bol to božský nakladaný baklažán, mňam! Domáci sa tešili ako malé deti, keď videli, ako sa zalizujem.

Pre silné nervy:

Počas celého týždňa sa súťaží v lukostreľbe, varení paelly, konajú sa motocyklové preteky, corrida, koncerty i tance. Kúsok od centra sú trhy so zvieratami. Očakávaná je najmä Gran Mascletá – tradičná delobuchová šou. Ide o streľbu, ktorá vytvára hlučnú, rytmickú kompozíciu. Masclets, veľmi silné petardy, sú pospájané knôtom a zavesené na šnúrach. Na rozdiel od vizuálne efektného ohňostroja majú stimulovať telo výbuchmi, ktoré Španieli považujú za muzikálne. Tresky musia byť silné i slabé, až napokon dospejú k nádhernému vyvrcholeniu. Toľko citát.

No keď to odpálili, v ohlušujúcich explóziách som nenašla žiadnu melódiu, len kopec hluku a dymu. Narobilo to toľko rachotu, že som bola na infarkt! Zem dunela, akoby bolo zemetrasenie! Trieskalo to ako hrom, na cintoríne sa museli pozobúdzať všetci mŕtvi. Ukazováky som si strčila takmer do stredného ucha, no ani to nepomohlo. Mascletá je rozhodne zážitok iba pre silné nervy.  

Ako vo filme:

V Ontinyente si Kresťansko-maurskými slávnosťami pripomínajú stredoveké boje. Zúčastňuje sa ich celé mesto, príprava kostýmov trvá rok, choreografie tvoria profesionáli. Fiesta sa začína príchodom kresťanov. Kráčajú ulicami v plnej paráde, reprezentujú všetkých, čo bojovali proti maurskej nadvláde – rytierov, pirátov, námorníkov, roľníkov, pašerákov. Mauri v orientálnych odevoch prichádzajú až večer a ich sprievod je ešte pôsobivejší, trblietavé ozdoby hádžu zlatisté odlesky. Sprevádzajú ich kone, slony a ťavy.   

Sviatok trvá niekoľko dní, jeho súčasťou sú bály, súťaže, koncerty, stredoveký trh, slávnostné omše a procesie. V predposledný deň sa odohráva rekonštrukcia historickej bitky. Ráno dobýjajú hrad Mauri, poobede zase kresťania.

Keď som vystúpila z autobusu, pripadala som si ako vo filme. Mesto bolo vo sviatočnom šate, všade viseli kríže, hviezdy a polmesiace. Napriek pekelnej páľave nik nevypadol z úlohy. V jednej reštaurácii posedávali piráti, v druhej sa rozvaľovali beduíni, v tretej hodovali Tuarégovia.

Okolo piatej sa začali presúvať k drevenému hradu pred radnicou. Na pleciach niesli zbrane a tvárili sa seriózne. Mnohí mali bubny a trúbky a bubnovali a trúbili odušu. Deti mali so sebou malé delobuchy, ktoré odpaľovali, kde sa len dalo a rodičia namiesto toho, aby im plesli poza uši, ešte ich v tom podporovali. Zakaždým, keď to treslo, nadskočila som pol metra do výšky.  

U sépie Boby:

O šiestej bola odpálená Mascletá a trvala trištvrte hodiny. Búchalo to, rachotilo, hrmelo. I kresťania a Mauri strieľali ako zmyslov zbavení, mali na to špeciálne pušky. Zraniť nemohli nikoho, no chcela som si uchovať ušné bubienky. Mala som neodbytný pocit, že sa mi ešte niekedy zídu, a tak som spolu s ostatnými nešpanielmi zutekala za desiaty roh. Táto strieľacia tradícia ma vôbec nenadchla. Predstavte si, že je na ňu povolené použiť až dvestoštyridsať kíl pušného prachu!    

Keď všetko utíchlo, k hradu prišli kresťanskí vyjednávači a kázali Maurom vzdať sa. Tí odmietli, načo sa začalo opäť bojovať, až kým kresťania definitívne nevyhrali a neprebrali kľúče od mesta.    

Ak máte radšej pokoj, navštívte Peňiscolu, opevnený prístav na skale, vystupujúcej z mora. S pevninou je spojený iba uzučkým pásom. V roku 1412 sa sem uchýlil antipápež Benedikt XIII, v Španielsku nazývaný Papa Luna. Bielo-modré mestečko si zachovalo atmosféru, bielo-modré domy krásne kontrastujú s množstvom kvetov. A keď vás prechádzka okolo hradieb unaví, zájdite na niečo dobré do reštaurácie U sépie Boby.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Príbeh Bonaparte: stavba, ktorou nepohne ani kauza Bašternák

Komplex vzbudzoval rozruch od začiatku.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

O slobodu sa dá aj prísť

Ani ústava nemusí vydržať všetko.


Už ste čítali?